Absolventský turnaj 2014

Print this entry

V stredu 29.1. sa konal Absolventský turnaj nových košických adeptov bridžu. Zúčastnili sa ho traja absolventi a sedem klubových matadorov, škoda že neprišiel ešte aspoň jeden pár – nebolo by sa pauzovalo a výsledky by mali vyššiu vypovedaciu silu. Jedna z kurzistiek nemohla prísť, lebo je po úraze a druhý bol v zahraničí, dúfajme, že sa aj oni budú v klube vyskytovať.

Skúsení bridžisti potvrdili úlohu favoritov a obsadili prvé tri miesta.

Výsledky

Rozdania

Poprosím členov klubu, aby mali s novými abolventami trpezlivosť, spočiatku budú hrať pomalšie a určite budú aj robiť nejaké chyby. Ja budem piatky hrávať s nimi, pokiaľ nebudú mať vlastného partnera.

TIMPY

Print this entry

Istým nedorozumením pri diskusii o Impoch a Topoch je to, že topy môžu nadobúdať iba nezáporné hodnoty, Impy môžu ísť aj do mínusu. Vymyslel som preto modifikované topy, TIMPY.

Rendered by QuickLaTeX.com

Keď máme 6 stolov, top je 10 a priemer je 5, teda za top pár získa 5 TIMPOV a za nulu -5 Timpov.

Napríklad za Janom diskutované rozdanie číslo tri by sa hodnotenie zmenilo takto:

==============================================================
 BOARD 3  Datm NS -680                              
 NS  EW  Contract Dec Lead   NS+  NS-  IMP IMP NS EW TIMP TIMP
 ============================================================= 
  1   2  3NT+3     W   S7        -690   0   0   5  5   0   0
  3   4  3NT+3     E   SJ        -690   0   0   5  5   0   0 
  6   5  6NT=      E   S6       -1440 -13  13   0 10  -5  +5
  8   7  3NT+4     W   S9        -720  -1   1   2  8  -3  +3
  9  10  2C+4      W   C3        -170  11 -11  10  0  +5  -5
 11  12  5C+1      W   S9        -620   2  -2   8  2  +3  -3
 =============================================================

V takto modifikovanom hodnotení sa ukazuje, že obe hodnotenia sú takmer identické, iba oba extrémne prípady sú v impovom hodnotení výraznejšie potrestané. Tento výraznejší trest je v oboch prípadoch spravodlivý a odmena pre súperov je možno nespravodlivá.

Jedno rozdanie ale  lastovičku nerobí 🙂

S rastúcim počtom stolov stúpa maximum absolútnej hodnoty TIMP. Aby sa dali porovnávať turnaje s rôznym počtom stolov, bolo by vhodné zaviesť normalizované TIMPY.

Normalizované TIMPY by mohli byť stanovené tak, aby toto maximum bolo vždy 10.Vzorec potom nadobúda tvar

Rendered by QuickLaTeX.com

V našom prípade by to potom bolo -10 TIMP oproti -13 IMP, -6 TIMP oproti -1 IMP, 10 TIMP oproti 11 IMP a 6 IMP oproti 2 IMP. Tu je vypuklá ukážka toho, prečo pokladám Impové hodnotenie za spravodlivejšie než top skórové. Pritom sme to boli my, kto bol v tomto rozdaní „nespravodlivo“ potrestný -13 IMP, lebo súperi po nezmyselnej licitácii hrali nezmyselný BT slem, ktorý ako vidno aj od iných stolov sa dal ľahko napchať. Ak by vydražili 6Cl a zmysluplným spôsobom, tak by som dal klobúk dolu a napriek našej vtedy asi -12 Impovej strate, by som bol rád a pokladal by som to za pekný bridž.

Poradie turnaja sa nijako nezmení, či je hodnotené topskórovo, na TIMP alebo na NTIMP. NTIMP nám však pekne ukážu, ako sú v topskórovom turnaji jemné chyby tvrdo trestané, kým hrubé chyby sú jak v Impovom tak v topskórovom turnaji trestané približne rovnako tvrdo.

Motto

Print this entry

Ján Pankovič

UPOZORNENIE!

Nasledujúci článok vyjadruje iba moje osobné názory, nie je oficiálnym stanoviskom ani komisie, ktorej som členom, ani nebol konzultovaný so žiadnym členom vedenia klubu. Ak by sa niekto cítil urazený, dopredu sa ospravedlňujem, nebolo to úmyselné, možno mi len v zápale polemiky ušlo pero (vlastne textový editor).

Pokračovanie článku

Iný druh turnaja hodnotený na IMP

Print this entry

Iný druh turnaja hodnotený na IMP

alebo Sitting Bull kontra Johnie Walker

(Ján Pankovič)

Ak už je potrebný turnaj hodnotený na IMP, dovolím si prispieť jedným návrhom, ktorý ponechávam na zváženie váženým členom komisie pre váženie.

 Pretože IMP hodnotenie bolo špeciálne navrhnuté pre súťaže družstiev, nevidím dôvod, prečo družstvá nehrať. Síce býva zvykom hrať súťaže štvorčlenných družstiev pri dvoch stoloch naraz, ale okrem zvyku nikde nie je povedané, že družstvo nemôže byť tvorené aj viacerými hráčmi /pármi/ naraz. Napríklad, pokiaľ by družstvo tvorilo osem hráčov, (teda 4 páry), pričom by sa hralo súčasne na štyroch stoloch, či dokonca dvanásť hráčov, (teda 6 párov) pričom sa hrá na šiestich stoloch súčasne.

 (Nie som si istý, či by to fungovalo aj vtedy, pokiaľ by bol počet párov nepárny. Každopádne, nebolo by to úplne spravodlivé, pretože by sa karty nehrali na oboch stranách rovnaký počet krát, takže by neboli zaručené úplne rovnaké podmienky pre obe družstvá.)

 Teda ak sa v utorok zíde dosť ľudí na plný párny počet stolov, bola by možnosť zahrať zápas viacčlenných družstiev, ako alternatívu ku skupinovke, prípadne tieto môžeme striedať, ak sa nám to osvedčí a bude záujem, pretože aj tak budeme potrebovať miešať dve sady karát. Potom stačí vybrať (vymenovať, vylosovať) dvoch kapitánov. Tí sa dohodnú (strihnú si, hodia mincou) a tak sa určí, ktorý bude kapitánom sediaceho družstva (Sitting Bull) a kto bude kapitánom chodiaceho družstva (Johnie Walker). Potom si kapitán chodiaceho družstva vyberie jeden pár, a v ďalšom si vyberajú vždy po dvoch pároch až do tej doby, než budú všetci hráči rozobraní. Takto sa zaručí, že obe družstvá budú približne rovnako silné…

 Družstvo Sitting Bull sedí striedavo na vždy na NS na nepárnych stoloch a na EW na stoloch párnych. Družstvo Johnie Walker si prisadne tak, že prvý pár si prisadne k stolu číslo dva, druhý k stolu číslo tri atď. a posledný pár ku stolu číslo jedna. Po odohraní určeného počtu rozdaní sa družstvo Johnie Walker presunie o jeden stôl nižšie – z posledného stola na prvý. Posledné kolo je to, kedy sa stretnú prvý s prvým, druhý s druhým atd.

Teda pokiaľ by hrali 8-členné družstvá, hralo by sa celkom 4×8=32 rozdaní; pri 12-členných družstvách potom 6×5=30 rozdaní. (6×6=36 + ešte striedanie 5x je zrejme priveľa). Výsledok by bol určený jednoducho: víťazné družstvo dostane späť svoj vklad a jeho členovia dostanú dopredu určený počet bodov do rebríčka, vklad porazeného družstva putuje do klubovej pokladne a jeho členovia dostanú dopredu určený nižší počet bodov do rebríčka.

Poznámka: pretože sa dostatočne dobre v bridgematoch, bridžmejtoch, či ako sa tým kúzelným krabičkám správne nadáva, nevyznám, možno sa dá vymyslieť aj hodnotenie lepšie, napríklad nejako upravený Butler. To bude Tibor určite vedieť.

Hlavnou výhodou takéhoto usporiadania je to, že všetci hráči daného družstva sa na výsledku podieľajú, aj keď možno nie rovnako, tak každý podľa svojich možností. Teda malo by ich to všetkých stimulovať, aby podľa vlastných možností hrali čo možno najlepšie.

Druhou možnosťou by bolo, že by sa síce odohralo menej rozdaní, zato však by bolo možné po skončení každého striedania urobiť expres – analýzy niektorých najzaujímavejších rozdaní, „čo by v konečnom dôsledku viedlo k zvyšovaniu úrovne hry v celom našom klube“, takže by to nejaký zmysel mať mohlo aj okrem toho, že si /iba/ zahráme.

A pokiaľ nie, aspoň bude občas v klube väčšia sranda!

„Filozofické“ otázky

Print this entry

Pred začiatkom turnaja 7.1.2014 som chcel uzavrieť návrh zmien pravidiel klubového rebríčka. Diskusia sa však od otázky akým spôsobom rebríček vyhodnocovať odklonila do filozofických otázok, či má klubový rebríček zmysel alebo nie, či má alebo nemá zmysel hrať popri topskórových turnajoch v klube aj impové turnaje. Alica preto navrhla, aby sme uzavretie ankety posunuli o týždeň.

Má klubový rebríček zmysel a aký?

Klubový rebríček by mal mať dve základné funkcie:

  • motivovať hráčov čo najčastejšie chodiť do klubu
  • čo najvernejšie odrážať výkonnostnú úroveň jednotlivých hráčov

Asi každému súdnemu človeku je zrejmé, že hráči Boros, Vodička, Ploščica, Števák, Lohay, … patria medzi najlepších hráčov nielen v rámci klubu, ale aj v rámci celého Slovenska. Keďže však v klube hrávajú výrazne menej často než ja, Mirko Horňák, Vlado Munka, Alica Šimonová, Viera Nováková a mnohí ďalší, boli v rebríčku výrazne za  uvedenými i neuvedenými hráčmi a ťažko vymyslieť také „spravodlivé“ pravidlá vedenia rebríčka, aby hráč, ktorý sa z cca. 50 možných klubových turnajov zúčastní 4-10 bol v rebríčku na čele, či ho dokonca vyhral. Jedinou ako tak prijateľnou formou by bol priemer získaných bodov, ale priemer tiež nie je spravodlivý: Majme dvoch hráčov, ktorí spolu pravidelne hrávajú, keďže sú zohratí, tak spolu mávajú veľmi dobré výsledky dajme tomu s priemerom 25. Jeden z nich však 10% turnajov vynechá druhý do klubu príde, hráva s náhodnými partnermi a s nimi dosiahne priemer 20. Asi sa zhodneme na tom, že by takíto dvaja hráči mali byť buď v rebríčku ohodnotení rovnako, alebo ten čo chodieva do klubu častejšie by v rebríčku mal byť vyššie. V uvedenom prípade by však „absentér“ mal priemer 25 a jeho partner by mal priemer 24,5. Priemer by teda nič nehovoril o tom, ktorý z týchto dvoch hráčov má vyššiu výkonnosť a bol by pre „poctivca“ demotivujúci, nespĺňal by ani jednu z požadovaných funkcií.

Riešením je preto započítanie nejakého primeraného počtu najlepších turnajov každého hráča, ako ukazuje prax, škrtanie dvoch najhorších výsledkov v mesiaci nemá dostatočný vplyv na posilnenie druhej funkcie. Za polrok odohráme cca. 50 turnajov, obvykle 9 turnajov za mesiac. Primeraným počtom je aspoň polovica turnajov, polovica z 9 zaokrúhlená nahor je 5 a preto som navrhol započítať každému hráčovi jeho 5 najlepších turnajov v mesiaci. Poprípade by to mohlo byť v januári 5 jeho najlepších turnajov, vo februári 10 najlepších turnajov až v júni 30 najlepších turnajov od začiatku roka. Takto by hráč, ktorý cez letné prázdniny v klube nehráva alebo bol mesiac v kúpeľoch mohol zabojovať o celkové víťazstvo. V hore uvedenom prípade by „absentér“ bol na tom v krajnom prípade rovnako ako „poctivec“. Ak by „poctivec“ s náhodným partnerom čo i len raz dosiahol výrazne lepší výsledok, tak by bol v rebríčku vyššie.

Aké má uvedený návrh nevýhody? Hráčom so stabilnou výkonnosťou nebudú započítané mnohé dobré výsledky, kým hráčom hrajúcim metódou vabank nebudú započítané veľmi slabé výsledky a tak nevyrovnaní hráči v takto vedenom rebríčku môžu byť vyššie, než hráči vyrovnaní.

Hrávať alebo nehrávať Impové turnaje

Téma sa pravidelne opakuje a ťažko k nej niečo zmysluplné dodať. V rámci diskusie Gejza vyslovil názor, že jednou z príčin či dokonca hlavnou príčinou postupného znižovania kvality našej hry je hrávanie impových turnajov. V roku 2013 sme pritom z cca. 100 klubových turnajov hrali na impy dokopy 6 krát, takže ešte aj keby som pripustil, že hranie párových turnajov na impy deformuje hráčske návyky, pes bude zakopaný niekde inde (osobne som presvedčený, že tieto návyky skôr deformujú topskórové turnaje, ale ako vidno, asi to bude vecou názoru a uhla pohľadu) a ani v predchádzajúcich rokoch počet impových turnajov neprekročil 25%.

Príčiny poklesu výkonnostnej úrovne

Najkvalitnejší hráči nás buď úplne opustili (Martin Klimčík), takmer prestali hrávať (Kálman Hencz), študujú alebo pracujú mimo Košíc (Karol Lohay, Martin Vodička) alebo hrávajú v klube iba sporadicky (Gejza Boros), ďalší dvaja hráči (Ploščica,Števák) hrávajú iba v utorok. Úbytok takýchto hráčov sa prirodzene musel prejaviť  na znížení optickej ale aj reálnej úrovne hry zostávajúcich hráčov. Tiež si musíme uvedomiť, že väčšina z nás je už za zenitom svojich mentálnych i fyzických schopností a naše schopnosti postupne s vekom degradujú. Ak by sme však bridž nehrávali, tak by táto degradácia väčšinou postupovala ešte rýchlejšie.

S reálnym poklesom úrovne našej hry to pravdepodobne nebude úplne tragické, naše družstvá obsadili v 1. lige, ak nerátame Légiu, 2. až 4. miesto, Blondínky jediným rozdaním prišli o postup do 1. ligy (postupu by sa asi vzdali, ale mali na to), pri hraní simultánok nedochádza k takým posunom výsledkov, že by sme z toho mali mať komplexy, …

Základným dôvodom našej stagnácie je najmä nechuť sa niečo nové učiť, v podstate nikto okrem páru Vodička-Boros nerozvíja svoj licitačný systém a po odohraní klubového turnaja si máloktorá dvojica sadne a rozoberie, akých chýb sa dopustila, ja viem len o jednej Nováková-Šimonová, ktoré turnaj preberajú s Mirkom a so mnou, pričom však my dvaja svoju hru ani veľmi nerozoberáme.

Mnohým hráčom stále nie je jasná podstata rozdielu hrania na Impy a na Topy, jeden i druhý typ súťaží hrávajú rovnako a neprispôsobujú metóde hodnotenia stratégiu a taktiku dražby, obrany a zohrávky a keď ich už prispôsobia, tak opačným smerom, než by mali.

Gejza ešte väčšmi než hranie na Impy v diskusii odsúdil samotný princíp skupinoviek v ktorých je pole rozdelené na lepšiu slabšiu skupinu. Údajne sa tak k menej výkonným hráčom nedostanú podstatné informácie, ako sa problematické rozdanie malo dražiť, brániť, zohrávať. Toto si ale možno povedať aj po turnaji, ba je dokonca žiaduce počas turnaja podľa možností nič nerozoberať kvôli možnému úniku neoprávnených informácií.

Hranie proti seberovným súperom má obvykle väčší motivačný efekt, než pravidelný výprask od starých matadorov a výkonovo rozčlenená skupinovka nevytvára neprekonateľnú bariéru medzi „slabšími“ a „silnejšími“. Ja tu znova vidím silný motivačný prvok prebojovať sa do vyššej skupiny a po prípadnom vybojovaní postupu ešte silnejšiu motiváciu čo najdlhšie sa v tej vyššej skupine udržať.

Navyše máme k dispozícii „luxus“, že môžeme hrávať dvakrát do týždňa, takže v utorok môžeme hrať „ostrý“ súťažný bridž a v piatok by to mohlo byť viac spoločenské, výukové, priraďte si aké len chcete prívlastky. Ja osobne som každý piatok k dispozícií v prvom rade absolventom kurzu a inak hociktorému hráčovi/hráčke s možnosťou
rozobrať spoločne odohrané partie po turnaji.

Zlatá éra

Mýtická zlatá éra košického bridžu v skutočnosti žiadnou zlatou érou nebola, my sme na tom síce boli veľmi zle, zvyšok Slovenska však bol na tom ešte horšie, nebola možnosť zmyslupným spôsobom hrať na internete, kluby sa buď vôbec neschádzali alebo veľmi sporadicky a tak nebol problém dominovať, hoci sme sami hrávali väčšinou na dvoch až troch stoloch. A ajhľa, práve vtedy sa hrávalo obvykle na Impy, ešte k tomu  takmer najpokleslejšiu formu na tabuľku. A ajhľa, aj vtedy sa zvyklo hrať formou rozdelenia hráčov na výkonnejších a menej výkonných, keď na prvom stole hrali prví štyria hráči rebríčka a na ďalších stoloch slabšie a slabšie štvorice. Hlavným rozdielom  bolo, že sme postupne pri danom stole prestriedali všetkých partnerov.

Organizácia dvojkolových turnajov pri malom počte párov

Print this entry

Ak je počet párov menší než 15 a pritom turnaj chceme hrať dvojkolovo, s organizáciu turnaja nie je žiaden problém, zahrá sa dva krát plný Howell a s takým počtom rozdaní v sade, ako to umožňujú časové obmedzenia.

Keď je párov 15 alebo 16, tak síce tiež možno hrať dvakrát plný Howell, ale predstavuje to odohrať 2×30 rozdaní, či 2×28 rozdaní, ale časovo pri nepárnom počte párov je to rovnako náročné. V Michalovskom novoročnom turnaji som zvolil pre prvé kolo systém rover Mitchell a pre druhé dve sekcie Howell. Až na jeden pár, všetky páry odohrali 52 rozdaní a jeden 56, čiže hral takmer každý s každým a až na ten jeden pár, každý pár nehral proti jednému súperovi. Dalo sa hrať aj organizačne lepšie (spravodlivejšie)?

Závisí to od definovania miery a kritérií spravodlivosti. Ak za hlavné kritérium spravodlivosti vezmeme požiadavku, aby hral každý s každým a rovnaký počet rozdaní, tak lepším spôsobom by bol nasledujúci hrací systém: V prvom kole 8 kolový modifikovaný Mitchell po 3 rozdania, pričom hráči linky NS by odohrali 21 rozdaní a hráči EW 24 rozdaní.

V druhom kole 7 kolový Hovell po 3 rozdania, pričom v A skupine by páry hrali 21 rozdaní a  v B 18 rozdaní. Takto by hral každý s každým a každý pár by odohral spolu 42 rozdaní. Napriek splneniu „hlavného“ kritéria spravodlivosti turnaja som presvedčený, že odohranie 52 rozdaní namiesto 42 rozdaní má vyššiu vypovedaciu schopnosť o aktuálnej výkonnosti hráčov, napriek tomu, že niekto mohol byť výrazne znevýhodnený/zvýhodnený tým, že nemal možnosť hrať proti výrazne slabšiemu páru či naopak nehral proti výrazne silnejšiemu páru.

Keď sa hrajú výrazne väčšie dvojkolové turnaje, tak napríklad na Veľkej cene Košíc pri 52 pároch sa každý pár stretne s 26 súpermi a s 25 súpermi sa nestretne a ešte aj keby sa jedno kolo pridalo, stále sa priamo pri stolíku nestretne takmer s jednou tretinou poľa.

Novoročný turnaj Michalovce 2014

Print this entry

1. Choma-Zlacký

2. Boros-Vodička

3. Lohay-Munka

15 párov

Dokumentácia

Rozdania: 1. kolo 2. kolo

V nedeľu sa v Michalovciach uskutočnil tradičný Novoročný turnaj. Samotný priebeh turnaja bol relatívne hladký a ako rozhodca, okrem mazania zle zadaných výsledkov do BM, som nemusel riešiť žiadne sporné momenty. Turnaj však bol poznačený technickými problémami s tlačiarňami. Nedoniesol som našu klubovú tlačiareň a domáci postupne doniesli tri tlačiarne. Na dve sa však na internete nedal nájsť ovládač pre Windows 7 a na tretiu som síce ovládače našiel, ale už to bolo asi zakliate  a tak sa mi ani túto tlačiareň nepodarilo rozchodiť.

V prvom kole sme hrali rover Mitchel, takže neboli potrebné stolové lístky, akurát bolo treba dať pozor, aby hráči nezačali hrať skôr, než odznel pokyn na striedanie. Aj preto bol párom rover pár Menyhért-Varga, aby som si to ustriehol. Pre druhé kolo som mal naplánované dve sekcie Howell, keďže som však nemal rozchodenú tlačiareň a nemohol som vytlačiť stolové lístky, chcel som organizáciu zmeniť znova na rover Mitchell, pričom by boli páry na linky nasadené podľa výsledkov prvého kola. Keďže však jeden z hráčov proti zmene formátu súťaže protestoval, hrali sme tak, ako bolo naplánované a počas pauzy Martin Vodička poslúžil ako tlačiareň 🙂 a stolové lístky napísal ručne. Za spoluprácu ďakujem.

Škoda, že sa turnaja nezúčastnil ešte aspoň jeden pár navyše, boli by zaň pridelené strieborné MB, takto to budú iba čierne.

Hoci som pri generovaní rozdaní nezadal žiadne špeciálne podmienky, v turnaji bolo pomerne veľké množstvo slemových lístov. Napríklad v prvom kole ich bolo 7, z toho 3 veľké a úspešnosť či neúspešnosť dražby týchto slemov do značnej miery ovplyvnila poradie na čele tabuľky.

Poučenia pre rozhodcu:

  • snažiť sa priniesť vlastnú odskúšanú tlačiareň
  • ak tlačiareň zaisťujú usporiadatelia, nech majú v zálohe aj počítač, ktorý na nej vie tlačiť, s možnosťou prenosu súborov na tlač na USB kľúči
  • mať vytlačené stolové lístky pre očakávateľné počty stolov dopredu
WordPress theme: Kippis 1.15