Pomôžme českým dorastencom

Mládežnícka reprezentácia Českej republiky vytvorila projekt na stránke DreamCatcher. Úspechy našich juniorov sú do značnej miery dôsledkom spolupráce s Českým bridžovým zväzom. Každý z nás, kto je na Facebooku, im môže s týmto projektom pomôcť, keď klikne na Chci veřejně podpořit tento sen na tejto stránke.

Pravidlá alertovania

V diskusii k článku Nealertovanie umelých hlášok Edo spomenul česko-slovenské pravidlá alertovania. Bohužiaľ žiadne slovenské pravidlá alertovania v skutočnosti neexistujú a pri rozhodovaní sa opierame aspoň o české pravidlá alertovania.

P.S. Ako z diskusie pod článkom vyplynulo, slovenské predpisy alertovania máme, len sú dobre utajené 🙂 Nájdete ich v súťažnom poriadku príloha číslo 3. Bolo by vhodné všetky prílohy súťažného poriadku zverejniť na stránke SBZ aj samostatne, alebo aspoň na začiatok súťažného poriadku dať priame hypertextové odkazy na každú z príloh.

Continue reading

Bonifikácia prvých troch stolov v švajčiarskom turnaji

Pod článkom Osudovosť aktívnej a pasívnej linky sa rozprúdila bohatá diskusia, ako to už v diskusiách býva, časom odbehla k úplne inej téme, než ktorou sa zaoberal samotný článok. V jednom z komentárov sa Edo okrajovo dotkol bonifikácie prvých troch stolov na Veľkej cene Košíc a Majstrovstvách Slovenska v posledných dvoch kolách súťaže družstiev. Continue reading

Otázky a námety

V komentároch pod týmto článkom môžete klásť otázky, na ktoré budeme hľadať odpovede. Tiež sem môžete písať námety, týkajúce sa vylepšenia našej stránky, či na napísanie článku na nejakú tému.

Môžete prirodzene napísať článok sami a poslať mi ho e-mailom.

Odpovede na otázky ohľadom bridžových hodín

Edo Velecký vo svojom článku nastolil niekoľko otázok ohľadom bridžových hodín. Moje odpovede sú skôr námetom na diskusiu, než riešením týchto otázok. Odpovede čiastočne závisia aj od spôsobu realizácie bridžových hodín a možností, ktoré by poskytovali.

Druhy meraného času

Bridžové hodiny by mali byť schopné merať viacero druhov času:

  • individuálny čas linky NS a EW
  • zdieľaný čas oboch liniek – polovica času ide na úkor jednej a polovica na úkor druhej linky
  • čas rozhodcu – čas je pozastavený od privolania rozhodcu po jeho príchod ku stolíku
  • čas rozhodovania – popis problému, poučenie oboch liniek o ich právach a rozhodnutie, tento čas bude pripočítaný na úkor previnilca
  • utajený individuálny čas – obom linkám sa do skončenia rozdania zobrazuje tento utajený čas akoby bol zdieľaný, používal by sa počas dražby za záclonami Continue reading

Anketa o porovnávaní sily skupín A, B, C

Na konci sú pôvodné formulácie Janom nastolených otázok. Keďže ma Jano požiadal, aby som založil kvantifikovateľnú anketu, musel som otázky preformulovať, napríklad otázka 2 v skutočnosti predstavuje, ak dobre počítam, 12 otázok. Okrem zahlasovania kliknutím na príslušnú odpoveď sa môžete naďalej zapojiť do diskusie pod článkom.

Je lepší výsledok získať + 30 IMP v C a postúpiť vyššie, alebo prehrať – 10 IMP v A, skončiť tretí a nezostúpiť?

View Results

Loading ... Loading ...

Hral lepšie ten, kto vyhral v Béčku a postúpil, alebo tretí v A skupine?

View Results

Loading ... Loading ...

Hral lepšie víťaz B alebo vypadávajúci z A s -10 Imp?

View Results

Loading ... Loading ...

Aký je rádovo rozdiel medzi A a B skupinou?

View Results

Loading ... Loading ...

Je rozdiel medzi B a C skupinou oproti rozdielu medzi A a B skupinou

View Results

Loading ... Loading ...

Pôvodné znenie Janových otázok:

Na konci svojho článku Motto Ján Pankovič navrhol urobiť anketu na nasledujúce otázky:

  1. Čo myslíte, že je lepší výsledok? Naloviť + 30 IMP (+ 50 IMP) v Céčku a postúpiť vyššie, alebo prehrať – 10 IMP v Áčku a skončiť ako tretí a nezostúpiť?
  2. Hral lepšie ten, kto vyhral v Béčku o +10; +20; +30 IMP a postúpil, alebo ten, kto sa zachránil (vypadol) a stratil pri tom 5, 10, 15 IMP?
  3. Aký je rádovo rozdiel medzi A a B skupinou? 10 IMP, 15 IMP, 20 IMP, 25 IMP, alebo ešte viac? A rozdiel medzi B a C skupinou? Je rovnaký, menší, väčší?

Váš názor je dôležitý hlavne preto, aby sme dokázali (presnejšie: pokúsili sa) vymyslieť nejaký taký formát skupinovky, ktorý bude mať podľa možnosti čo najmenej nevýhod…

 Skrátka: aby sa nažrala aj kapusta a pritom aj vlk zostal celý…

TIMPY

Istým nedorozumením pri diskusii o Impoch a Topoch je to, že topy môžu nadobúdať iba nezáporné hodnoty, Impy môžu ísť aj do mínusu. Vymyslel som preto modifikované topy, TIMPY.

[latex]

$TIMP=MP-\displaystyle\frac{TOP}{2}\right)$

[/latex]

Keď máme 6 stolov, top je 10 a priemer je 5, teda za top pár získa 5 TIMPOV a za nulu -5 Timpov.

Napríklad za Janom diskutované rozdanie číslo tri by sa hodnotenie zmenilo takto:

==============================================================
 BOARD 3  Datm NS -680                              
 NS  EW  Contract Dec Lead   NS+  NS-  IMP IMP NS EW TIMP TIMP
 ============================================================= 
  1   2  3NT+3     W   S7        -690   0   0   5  5   0   0
  3   4  3NT+3     E   SJ        -690   0   0   5  5   0   0 
  6   5  6NT=      E   S6       -1440 -13  13   0 10  -5  +5
  8   7  3NT+4     W   S9        -720  -1   1   2  8  -3  +3
  9  10  2C+4      W   C3        -170  11 -11  10  0  +5  -5
 11  12  5C+1      W   S9        -620   2  -2   8  2  +3  -3
 =============================================================

V takto modifikovanom hodnotení sa ukazuje, že obe hodnotenia sú takmer identické, iba oba extrémne prípady sú v impovom hodnotení výraznejšie potrestané. Tento výraznejší trest je v oboch prípadoch spravodlivý a odmena pre súperov je možno nespravodlivá.

Jedno rozdanie ale  lastovičku nerobí 🙂

S rastúcim počtom stolov stúpa maximum absolútnej hodnoty TIMP. Aby sa dali porovnávať turnaje s rôznym počtom stolov, bolo by vhodné zaviesť normalizované TIMPY.

Normalizované TIMPY by mohli byť stanovené tak, aby toto maximum bolo vždy 10.Vzorec potom nadobúda tvar

[latex]

$TIMP=\left(MP-\displaystyle\frac{TOP}{2}\right)\displaystyle\frac{10}{TOP}$

[/latex]

V našom prípade by to potom bolo -10 TIMP oproti -13 IMP, -6 TIMP oproti -1 IMP, 10 TIMP oproti 11 IMP a 6 IMP oproti 2 IMP. Tu je vypuklá ukážka toho, prečo pokladám Impové hodnotenie za spravodlivejšie než top skórové. Pritom sme to boli my, kto bol v tomto rozdaní „nespravodlivo“ potrestný -13 IMP, lebo súperi po nezmyselnej licitácii hrali nezmyselný BT slem, ktorý ako vidno aj od iných stolov sa dal ľahko napchať. Ak by vydražili 6Cl a zmysluplným spôsobom, tak by som dal klobúk dolu a napriek našej vtedy asi -12 Impovej strate, by som bol rád a pokladal by som to za pekný bridž.

Poradie turnaja sa nijako nezmení, či je hodnotené topskórovo, na TIMP alebo na NTIMP. NTIMP nám však pekne ukážu, ako sú v topskórovom turnaji jemné chyby tvrdo trestané, kým hrubé chyby sú jak v Impovom tak v topskórovom turnaji trestané približne rovnako tvrdo.

Motto

Ján Pankovič

UPOZORNENIE!

Nasledujúci článok vyjadruje iba moje osobné názory, nie je oficiálnym stanoviskom ani komisie, ktorej som členom, ani nebol konzultovaný so žiadnym členom vedenia klubu. Ak by sa niekto cítil urazený, dopredu sa ospravedlňujem, nebolo to úmyselné, možno mi len v zápale polemiky ušlo pero (vlastne textový editor).

Pokračovanie článku

Iný druh turnaja hodnotený na IMP

Iný druh turnaja hodnotený na IMP

alebo Sitting Bull kontra Johnie Walker

(Ján Pankovič)

Ak už je potrebný turnaj hodnotený na IMP, dovolím si prispieť jedným návrhom, ktorý ponechávam na zváženie váženým členom komisie pre váženie.

 Pretože IMP hodnotenie bolo špeciálne navrhnuté pre súťaže družstiev, nevidím dôvod, prečo družstvá nehrať. Síce býva zvykom hrať súťaže štvorčlenných družstiev pri dvoch stoloch naraz, ale okrem zvyku nikde nie je povedané, že družstvo nemôže byť tvorené aj viacerými hráčmi /pármi/ naraz. Napríklad, pokiaľ by družstvo tvorilo osem hráčov, (teda 4 páry), pričom by sa hralo súčasne na štyroch stoloch, či dokonca dvanásť hráčov, (teda 6 párov) pričom sa hrá na šiestich stoloch súčasne.

 (Nie som si istý, či by to fungovalo aj vtedy, pokiaľ by bol počet párov nepárny. Každopádne, nebolo by to úplne spravodlivé, pretože by sa karty nehrali na oboch stranách rovnaký počet krát, takže by neboli zaručené úplne rovnaké podmienky pre obe družstvá.)

 Teda ak sa v utorok zíde dosť ľudí na plný párny počet stolov, bola by možnosť zahrať zápas viacčlenných družstiev, ako alternatívu ku skupinovke, prípadne tieto môžeme striedať, ak sa nám to osvedčí a bude záujem, pretože aj tak budeme potrebovať miešať dve sady karát. Potom stačí vybrať (vymenovať, vylosovať) dvoch kapitánov. Tí sa dohodnú (strihnú si, hodia mincou) a tak sa určí, ktorý bude kapitánom sediaceho družstva (Sitting Bull) a kto bude kapitánom chodiaceho družstva (Johnie Walker). Potom si kapitán chodiaceho družstva vyberie jeden pár, a v ďalšom si vyberajú vždy po dvoch pároch až do tej doby, než budú všetci hráči rozobraní. Takto sa zaručí, že obe družstvá budú približne rovnako silné…

 Družstvo Sitting Bull sedí striedavo na vždy na NS na nepárnych stoloch a na EW na stoloch párnych. Družstvo Johnie Walker si prisadne tak, že prvý pár si prisadne k stolu číslo dva, druhý k stolu číslo tri atď. a posledný pár ku stolu číslo jedna. Po odohraní určeného počtu rozdaní sa družstvo Johnie Walker presunie o jeden stôl nižšie – z posledného stola na prvý. Posledné kolo je to, kedy sa stretnú prvý s prvým, druhý s druhým atd.

Teda pokiaľ by hrali 8-členné družstvá, hralo by sa celkom 4×8=32 rozdaní; pri 12-členných družstvách potom 6×5=30 rozdaní. (6×6=36 + ešte striedanie 5x je zrejme priveľa). Výsledok by bol určený jednoducho: víťazné družstvo dostane späť svoj vklad a jeho členovia dostanú dopredu určený počet bodov do rebríčka, vklad porazeného družstva putuje do klubovej pokladne a jeho členovia dostanú dopredu určený nižší počet bodov do rebríčka.

Poznámka: pretože sa dostatočne dobre v bridgematoch, bridžmejtoch, či ako sa tým kúzelným krabičkám správne nadáva, nevyznám, možno sa dá vymyslieť aj hodnotenie lepšie, napríklad nejako upravený Butler. To bude Tibor určite vedieť.

Hlavnou výhodou takéhoto usporiadania je to, že všetci hráči daného družstva sa na výsledku podieľajú, aj keď možno nie rovnako, tak každý podľa svojich možností. Teda malo by ich to všetkých stimulovať, aby podľa vlastných možností hrali čo možno najlepšie.

Druhou možnosťou by bolo, že by sa síce odohralo menej rozdaní, zato však by bolo možné po skončení každého striedania urobiť expres – analýzy niektorých najzaujímavejších rozdaní, „čo by v konečnom dôsledku viedlo k zvyšovaniu úrovne hry v celom našom klube“, takže by to nejaký zmysel mať mohlo aj okrem toho, že si /iba/ zahráme.

A pokiaľ nie, aspoň bude občas v klube väčšia sranda!

„Filozofické“ otázky

Pred začiatkom turnaja 7.1.2014 som chcel uzavrieť návrh zmien pravidiel klubového rebríčka. Diskusia sa však od otázky akým spôsobom rebríček vyhodnocovať odklonila do filozofických otázok, či má klubový rebríček zmysel alebo nie, či má alebo nemá zmysel hrať popri topskórových turnajoch v klube aj impové turnaje. Alica preto navrhla, aby sme uzavretie ankety posunuli o týždeň.

Má klubový rebríček zmysel a aký?

Klubový rebríček by mal mať dve základné funkcie:

  • motivovať hráčov čo najčastejšie chodiť do klubu
  • čo najvernejšie odrážať výkonnostnú úroveň jednotlivých hráčov

Asi každému súdnemu človeku je zrejmé, že hráči Boros, Vodička, Ploščica, Števák, Lohay, … patria medzi najlepších hráčov nielen v rámci klubu, ale aj v rámci celého Slovenska. Keďže však v klube hrávajú výrazne menej často než ja, Mirko Horňák, Vlado Munka, Alica Šimonová, Viera Nováková a mnohí ďalší, boli v rebríčku výrazne za  uvedenými i neuvedenými hráčmi a ťažko vymyslieť také „spravodlivé“ pravidlá vedenia rebríčka, aby hráč, ktorý sa z cca. 50 možných klubových turnajov zúčastní 4-10 bol v rebríčku na čele, či ho dokonca vyhral. Jedinou ako tak prijateľnou formou by bol priemer získaných bodov, ale priemer tiež nie je spravodlivý: Majme dvoch hráčov, ktorí spolu pravidelne hrávajú, keďže sú zohratí, tak spolu mávajú veľmi dobré výsledky dajme tomu s priemerom 25. Jeden z nich však 10% turnajov vynechá druhý do klubu príde, hráva s náhodnými partnermi a s nimi dosiahne priemer 20. Asi sa zhodneme na tom, že by takíto dvaja hráči mali byť buď v rebríčku ohodnotení rovnako, alebo ten čo chodieva do klubu častejšie by v rebríčku mal byť vyššie. V uvedenom prípade by však „absentér“ mal priemer 25 a jeho partner by mal priemer 24,5. Priemer by teda nič nehovoril o tom, ktorý z týchto dvoch hráčov má vyššiu výkonnosť a bol by pre „poctivca“ demotivujúci, nespĺňal by ani jednu z požadovaných funkcií.

Riešením je preto započítanie nejakého primeraného počtu najlepších turnajov každého hráča, ako ukazuje prax, škrtanie dvoch najhorších výsledkov v mesiaci nemá dostatočný vplyv na posilnenie druhej funkcie. Za polrok odohráme cca. 50 turnajov, obvykle 9 turnajov za mesiac. Primeraným počtom je aspoň polovica turnajov, polovica z 9 zaokrúhlená nahor je 5 a preto som navrhol započítať každému hráčovi jeho 5 najlepších turnajov v mesiaci. Poprípade by to mohlo byť v januári 5 jeho najlepších turnajov, vo februári 10 najlepších turnajov až v júni 30 najlepších turnajov od začiatku roka. Takto by hráč, ktorý cez letné prázdniny v klube nehráva alebo bol mesiac v kúpeľoch mohol zabojovať o celkové víťazstvo. V hore uvedenom prípade by „absentér“ bol na tom v krajnom prípade rovnako ako „poctivec“. Ak by „poctivec“ s náhodným partnerom čo i len raz dosiahol výrazne lepší výsledok, tak by bol v rebríčku vyššie.

Aké má uvedený návrh nevýhody? Hráčom so stabilnou výkonnosťou nebudú započítané mnohé dobré výsledky, kým hráčom hrajúcim metódou vabank nebudú započítané veľmi slabé výsledky a tak nevyrovnaní hráči v takto vedenom rebríčku môžu byť vyššie, než hráči vyrovnaní.

Hrávať alebo nehrávať Impové turnaje

Téma sa pravidelne opakuje a ťažko k nej niečo zmysluplné dodať. V rámci diskusie Gejza vyslovil názor, že jednou z príčin či dokonca hlavnou príčinou postupného znižovania kvality našej hry je hrávanie impových turnajov. V roku 2013 sme pritom z cca. 100 klubových turnajov hrali na impy dokopy 6 krát, takže ešte aj keby som pripustil, že hranie párových turnajov na impy deformuje hráčske návyky, pes bude zakopaný niekde inde (osobne som presvedčený, že tieto návyky skôr deformujú topskórové turnaje, ale ako vidno, asi to bude vecou názoru a uhla pohľadu) a ani v predchádzajúcich rokoch počet impových turnajov neprekročil 25%.

Príčiny poklesu výkonnostnej úrovne

Najkvalitnejší hráči nás buď úplne opustili (Martin Klimčík), takmer prestali hrávať (Kálman Hencz), študujú alebo pracujú mimo Košíc (Karol Lohay, Martin Vodička) alebo hrávajú v klube iba sporadicky (Gejza Boros), ďalší dvaja hráči (Ploščica,Števák) hrávajú iba v utorok. Úbytok takýchto hráčov sa prirodzene musel prejaviť  na znížení optickej ale aj reálnej úrovne hry zostávajúcich hráčov. Tiež si musíme uvedomiť, že väčšina z nás je už za zenitom svojich mentálnych i fyzických schopností a naše schopnosti postupne s vekom degradujú. Ak by sme však bridž nehrávali, tak by táto degradácia väčšinou postupovala ešte rýchlejšie.

S reálnym poklesom úrovne našej hry to pravdepodobne nebude úplne tragické, naše družstvá obsadili v 1. lige, ak nerátame Légiu, 2. až 4. miesto, Blondínky jediným rozdaním prišli o postup do 1. ligy (postupu by sa asi vzdali, ale mali na to), pri hraní simultánok nedochádza k takým posunom výsledkov, že by sme z toho mali mať komplexy, …

Základným dôvodom našej stagnácie je najmä nechuť sa niečo nové učiť, v podstate nikto okrem páru Vodička-Boros nerozvíja svoj licitačný systém a po odohraní klubového turnaja si máloktorá dvojica sadne a rozoberie, akých chýb sa dopustila, ja viem len o jednej Nováková-Šimonová, ktoré turnaj preberajú s Mirkom a so mnou, pričom však my dvaja svoju hru ani veľmi nerozoberáme.

Mnohým hráčom stále nie je jasná podstata rozdielu hrania na Impy a na Topy, jeden i druhý typ súťaží hrávajú rovnako a neprispôsobujú metóde hodnotenia stratégiu a taktiku dražby, obrany a zohrávky a keď ich už prispôsobia, tak opačným smerom, než by mali.

Gejza ešte väčšmi než hranie na Impy v diskusii odsúdil samotný princíp skupinoviek v ktorých je pole rozdelené na lepšiu slabšiu skupinu. Údajne sa tak k menej výkonným hráčom nedostanú podstatné informácie, ako sa problematické rozdanie malo dražiť, brániť, zohrávať. Toto si ale možno povedať aj po turnaji, ba je dokonca žiaduce počas turnaja podľa možností nič nerozoberať kvôli možnému úniku neoprávnených informácií.

Hranie proti seberovným súperom má obvykle väčší motivačný efekt, než pravidelný výprask od starých matadorov a výkonovo rozčlenená skupinovka nevytvára neprekonateľnú bariéru medzi „slabšími“ a „silnejšími“. Ja tu znova vidím silný motivačný prvok prebojovať sa do vyššej skupiny a po prípadnom vybojovaní postupu ešte silnejšiu motiváciu čo najdlhšie sa v tej vyššej skupine udržať.

Navyše máme k dispozícii „luxus“, že môžeme hrávať dvakrát do týždňa, takže v utorok môžeme hrať „ostrý“ súťažný bridž a v piatok by to mohlo byť viac spoločenské, výukové, priraďte si aké len chcete prívlastky. Ja osobne som každý piatok k dispozícií v prvom rade absolventom kurzu a inak hociktorému hráčovi/hráčke s možnosťou
rozobrať spoločne odohrané partie po turnaji.

Zlatá éra

Mýtická zlatá éra košického bridžu v skutočnosti žiadnou zlatou érou nebola, my sme na tom síce boli veľmi zle, zvyšok Slovenska však bol na tom ešte horšie, nebola možnosť zmyslupným spôsobom hrať na internete, kluby sa buď vôbec neschádzali alebo veľmi sporadicky a tak nebol problém dominovať, hoci sme sami hrávali väčšinou na dvoch až troch stoloch. A ajhľa, práve vtedy sa hrávalo obvykle na Impy, ešte k tomu  takmer najpokleslejšiu formu na tabuľku. A ajhľa, aj vtedy sa zvyklo hrať formou rozdelenia hráčov na výkonnejších a menej výkonných, keď na prvom stole hrali prví štyria hráči rebríčka a na ďalších stoloch slabšie a slabšie štvorice. Hlavným rozdielom  bolo, že sme postupne pri danom stole prestriedali všetkých partnerov.

WordPress theme: Kippis 1.15