Edo Velecký napísal pomerne rozsiahly článok o problémoch s meraním/nemeraním spotreby času hráčmi v bridžových turnajoch. Napriek rozsiahlosti článku je mnoho vecí iba nahryznutých a každému dielčiemu problému by mohol byť venovaný samostatný článok.
Snáď každý hráč sa stretol s tým, že bol pokutovaný či aspoň napomenutý za prekročenie času, pričom jeho pár nebol vinníkom omeškania. Aj preto sa pravidelne opakuje volanie po objektívnom meraní spotreby času a bolo podniknutých niekoľko experimentom s použitím „šachových“ hodín. Edo niektoré z týchto pokusov spomína a sústreďuje sa hlavne na negatívne prvky s tým spojené.
V článku Edo správne konštatuje, že rozhodca v súčasnosti nemá k dispozícii žiaden objektívny nástroj, ako zistiť, ktorá linka spôsobila omeškanie a tak buď trestá aj nevinných alebo prekračovanie času nepostihuje, čo znevýhodňuje zvyšok poľa (ešte horšie je, ak niekto za prekročenie času potrestaný je a iný, kto ho prekročil výraznejšie, potrestaný nie je). Keďže je na základe ním vyzdvihutých negatív merania času presvedčený o tom, že negatíva tohto merania prevyšujú pozitíva, tak je apriori proti zavádzaniu technických prostriedkov, ktoré by spotrebovaný čas objektívne merali. Je v tom isté staromilstvo, zavedenie meračov času by naozaj viedlo k značnej zmene bridžových zvyklostí, ja som však narozdiel od neho presvedčený, že pozitíva by negatíva prevyšovali a väčšina problematických bodov by sa dala veľmi jednoducho technologicky či pravidlami eliminovať.
Hoci sa šachové hodiny v súčasnosti berú ako samozrejmosť, prvýkrát boli použité v zápase v roku 1861 a v turnaji v roku 1862, ale ich štandardné používanie trvalo ešte niekoľko desaťročí. V tom čase to bola revolučná zmena a pravdepodobne sa stretávala aj s odporom. Keďže som dlhé roky hrával šach, Edom uvádzané negatíva s použitím hodín v bridži ma vôbec neprekvapujú a v podstate ich vo väčšine prípadov ani ako negatívum nevnímam. Základným problémom použitia hodín v bridži je v tom, že treba úplne zmeniť časovú bridžovú paradigmu. Tak ako boli v spomenutých experimentoch hodiny použité, boli použité vyslovene zle. Zo šachu si treba vziať príklad v úplnosti. V šachu, go, dáme, scrable, … nie je predsa stanovený celkový čas pre oboch hráčov, ale časový limit je stanovený pre každého hráča zvlášť, čiže v bridži by to malo byť pre každú linku zvlášť. Súčasný limit je 15 minút na dve rozdania v sade, ak by sme vedeli merať osobitne jednu aj druhú linku, tak možno tento limit stanoviť na 7.5 minúty pre každú linku zvlášť a prekročenie tohto limitu by mohlo byť za každých 30(?) sekúnd penalizované automaticky, pričom najviac 30 (?) nevyužitých sekúnd súpera by mohla využiť protilinka (čiže penalizácie by prišla, aj keď sada bola dohraná v súčasnom časovom limite, ale linka prekročila 8 minút a nabehla by automaticky). Súčasné technológie umožňujú, aby hráči nemuseli robiť žiadne úkony navyše. Položením licitačnej kartičky alebo zahranej karty by sa hodiny automaticky prepli na nasledujúceho hráča a spätne by sa dalo ľahko zistiť, aký bol časový interval medzi zahraním či dražbou. Tiež by nemal byť problém v tom, že hoci hráč zahrá svoju kartu takmer okamžite potom, ako priložil kartu súper, hodiny by na zahranie automaticky započítali nejaký minimálny normalizovaný čas (3 s?) a protilinke by počas tejto doby čas nebežal. Oproti šachu by meranie času v bridži tak či tak nemalo fatálne dôsledky. Kým v šachu prekročenie časového limitu vedie k automatickej prehre, či v prípade neexistencie matujúceho materiálu u súpera k remíze, časové penalizácie v bridži sú v súčasnosti symbolické a symbolickými by mali zostať aj v budúcnosti. Penalizácia 10% topu či 0.2 až 0.5 VP síce v konečnej bilancii môže znamenať stratu prvého či medailového miesta, ale väčšinou nemá na konečné poradie takmer žiaden vplyv.
Dôsledky prekročenia času
Lokálne
Ak jedna linka spotrebuje priveľa času, keďže je na odohranie sady rozdaní stanovený pevný spoločný časový limit, druhá linka je znevýhodnená, mala menej času na rozmýšľanie, prípadne je penalizovaná za prekročenie času, hoci toto prekročenie nespôsobila.
Globálne
Nedodržanie časového limitu v párovom turnaji ovplyvní dokopy aspoň tri stoly. Na troch stoloch sa začne hrať neskôr a ak prídu náročnejšie rozdania, tak niektorý z týchto stolov možno bude znova v omeškaní a často je v súčasnosti penalizovaný, v dôsledku preneseného omeškania, takže postihnutý je nevinný a pôvodný vinník postihnutý možno nebol.
V súčasnosti sa pravidlá zaoberajú v podstate len globálnymi dôsledkami a procedurálne pokuty sú prideľované preto, lebo omeškanie spôsobuje problémy s organizáciou turnaja, linka ktorá bola znevýhodnená pomalou hrou súperov v súčasnosti nedostáva žiadne odškodnenie, či je dokonca potrestaná spolu s vinníkom. Odškodnenie dostane, len ak sa rozdanie z časových dôvodov vôbec nehralo a vinník je jednoznačne známy.
Pozitíva merania času
- objektívne kritérium na zistenie, kto časové zdržanie spôsobil
- hra by sa zrýchlila a menej často by dochádzalo k časovým prestojom
- objektívne meradlo, či hráč počas dražby alebo zohrávky výrazne zmenil herné tempo
Negatíva merania času
- všetky negatíva spomenuté v Edovom článku sú buď technologicky odstrániteľné alebo pri inom uhle pohľadu sú skôr pozitívami
Príklad: Pri hre za záclonami by hodiny odhalili, kto dlho dražil na opačnej strane záclony. Riešenie: Počas dražby by sa síce čas meral, ale nezobrazoval by sa, respektíve by sa zobrazoval zdieľaný čas. - bridžové hodiny by čosi stáli – digitálne šachové hodiny stoja od 35 Euro, bridžové by boli asi o niečo drahšie, mohli by však byť súčasťou bridžmejtov
- priveľké zrýchlenie hry by viedlo (?) k jej kvalitatívnemu poklesu (paradoxne niekedy by to kvalitu hry zvýšilo, keďže pri priveľmi pomalej hre hráči často zabudnú čo sa dražilo a ktoré karty už odišli)
- ak by hodiny boli realizované fyzicky a museli by sa stláčať, boli by v strede stola a zaberali by na stole miesto
Otvorené otázky
Na koho úkor má bežať čas, ak súper požiadal o vysvetlenie hlášky či hlášok?
Ten kto sa pýta by mal niesť dôsledky z položenia otázky, ak by súperi mali tendenciu toto zneužívať na zbytočne obšírny výklad, aby súpera dostali do časového presu, pýtajúci sa ich môže v odpovedi zaraziť, prípadne môže privolať rozhodcu. Na hodinách by prípadne mohlo byť tlačítko, ktoré by hráč stisol po položení otázky a čas odpovede by bol zdieľaný oboma linkami – polka času odpovede ide na úkor jednej a polka na úkor druhej linky. Odpovedajúci stlačí to isté tlačítko, keď odpoveď dokončil.
Na koho úkor má bežať čas, ak bol privolaný rozhodca a teda ani jedna linka nehrá?
Na hodinách by malo byť tlačítko TD, po jeho stlačení je beh času zastavený, takže aj keď hra pri stole skončí po časovom limite, nik nebude penalizovaný, ak neprekročil svoj individuálny limit. Keď rozhodca príde, čas beží v polovičnom režime na úkor previnilého hráča, ak problém spôsobila tretia strana, nebeží na úkor nikoho.
V párovom turnaji sa asi nestáva, že by po tom, ako rozhodca pomerne dlho rozhodoval sporný moment, že by pridelil penalizáciu za prekročenie času. Mám však dojem, že v družstevných turnajoch takáto tendencia je.
Na koho úkor beží čas počas kartičky stop?
Mal by bežať v zdieľanom režime, po jej odstránení beží na úkor hráča, ktorý má dražiť. Hodiny by zároveň signalizovali, že už uplynulo požadovaných 10 sekúnd.
Literatúra:
Komentáre