Pred začiatkom simultánky som bol značne prekvapený názorom predsedu klubu, že by sme sa na východe mali vrátiť k „osvedčenému“ modelu hrania druhej ligy, keď sme ju hrávali priebežne počas riadnych klubových hracích dní v Košiciach a Michalovciach, prípadne sa zápasy proti Michalovským družstvám hrali v sobotu.

Hlavný dôvod na návrat k takémuto modelu je vraj to, že pre rekreačných hráčov je 60 rozdaní za deň a 100 rozdaní za víkend priveľa. Tomuto dôvodu nie celkom rozumiem. Keď sa hrá Veľká cena Košíc alebo Majstrovstvá Slovenska, tak sa odohrá porovnateľný počet rozdaní, v piatok 40, v sobotu 58, v nedeľu 26. Keď hráme zápas Košice – Miškovec odohráme 64 rozdaní v sobotu a 32 v nedeľu, pričom v sobotu začíname poobede. Keď sa hrajú družstvá, tak hra prebieha svižnejšie, keďže sa hrá naraz väčší počet rozdaní, takže je menej prestojov na striedanie. Hoci propozície súťaží alebo súťažné poriadky oficiálne rátajú s väčším časovým limitom na rozdanie v družstevných zápasoch, tak reálne, aspoň v našich súťažiach, sa rozdania v družstvách priemerne odohrajú rýchlejšie než v párových turnajoch.

Pokiaľ by sme sa predsa len vrátili k modelu hrania per partes, tak doporučujem aspoň zvýšiť počet rozdaní v zápasoch, ak nie na obvyklých 32, tak aspoň na 28. Zápasy na 20 rozdaní sme začali hrávať ako z núdze cnosť, keďže by sa na sústredení nestihlo odohrať viac rozdaní. V propozíciách ligy je však v súčasnosti explicitne napísaný počet rozdaní 20 namiesto minimálne 20.

Nevýhody hrania per partes:

  1. Nehrá sa s tými istými rozdaniami čo znižuje regulérnosť súťaže.
  2. Stáva sa, že nejaké družstvo odohrá všetky svoje zápasy a iné družstvo má odohraný iba jeden dva zápasy – toto robí súťaž výrazne neregulérnou a vyvoláva to zbytočné neopodstatnené podozrenia o manipulácii súťaže hlavne vo vzťahu Košice-Michalovce a naopak.
  3. Na zápasoch často nie je prítomný rozhodca.
  4. Je narušený klubový život, hráči ktorí nehrajú ligu často nemôžu zohrať klubový turnaj, ak ho predsa len hrajú, pri striedaní vyrušujú ligistov, znova je narušená regulérnosť ligy.
  5. Keď príde nejaké družstvo z iného mesta v sobotu, tak sa často stáva, že toto družstvo odohrá za deň dva či dokonca tri zápasy, kým jeho súperi iba jeden alebo dva zápasy, teda nemajú všetky družstvá rovnaké podmienky (hranie viacerých zápasov za deň než súperi môže byť niekedy výhodou inokedy nevýhodou).

Výhody hrania per partes:

  1. Ak družstvu vypadne hráč, zápas sa odloží, kým na sústredenie treba zohnať náhradníka, ak sa náhradník nezoženie, zápas sa skontumuje alebo družstvo zo súťaže úplne odstúpi.
  2. Záťaž na hráča je o čosi nižšia, keďže sa za deň odohrá menší počet rozdaní a druhý deň sa už nehrá.
  3. Možno hrať zápasy na vyšší počet rozdaní (súčasne platné propozície to však neumožňujú).

Keďže preferujem sústredenia, možno som neobjektívny a viete vymyslieť aj iné výhody hrania per partes, mňa už žiadne nenapadajú, napíšte v komentári, doplním do textu.

Postupne starneme, takže záťaž, ktorú sme pred niekoľkými rokmi hravo zvládali, už poniektorí z nás nezvládajú a iní ju síce zvládajú, ale s ťažkosťami. Pokiaľ je pre niektorých hráčov naozaj ťažké odohrať za deň tri zápasy (60 rozdaní), možno by hráči KBK mali zvážiť, či do druhej ligy nasadiť až 4 družstvá a či radšej nevytvoriť namiesto 4 štvorčlenných družstiev tri šesťčlenné (keďže do 1. ligy postúpilo aj družstvo Kontra, tak asi budeme mať v druhej lige iba tri družstvá a ak sa naplnia slová niektorých hráčov, že už ligu nechcú v budúcnosti hrať, tak ledva nazbierame dve družstvá pre druhú ligu). Odhadujem, že Michalovce postavia tiež iba dve družstvá, v takom prípade bude možné ligu hrať buď formou sústredení, pričom sa jarné a jesenné kolo odohrá za jeden deň, alebo kombinovane, michalovské a košické družstvá svoje zápasy predohrajú a na sústredení sa odohrajú iba zápasy proti mužstvám z druhého mesta.

Neviem, či nespraviť z tohoročného precedensu pravidlo a aj druhú ligu hrať ako celoslovenskú súťaž, pričom by ju hralo najviac 6 družstiev, pričom východ a západ by mohli postaviť po tri družstvá, ak by niekto z nich postavil menej druhá konferencia by mohla postaviť družstvo navyše, ak by bol záujem o 2. ligu vyšší, automaticky by v nej právo štartovať mali družstvá, ktoré zostúpili z prvej ligy a prvé dve nepostúpivšie družstvá z predchádzajúceho ročníka ligy. O zostávajúce miesta by sa odohralo nejaké predkolo ligy, hráči ktorí by sa zúčastnili predkola a nepostúpili by, by mohli nastúpiť ako náhradníci za ľubovoľné družstvo. Bolo by to však spojené z vyššími nákladmi, keďže by sa raz východ musel vycestovať na západ a západ raz na východ.

Neviem či by sme nejakým spôsobom nemali zmierniť reštrikciu týkajúcu sa nastúpenia prvoligových hráčov v druhej lige. Reálne hrozilo, že družstvo Melír posledný sobotňajší zápas skrečuje, lebo jedna z hráčok už mala z celodenného sedenia veľké bolesti a družstvo nemalo koho nasadiť namiesto nej. Preto niekoľko rozdaní odohrala postojačky. Pre mňa osobne by bolo športovo prijatelnejšie, ak by v takom prípade mohol nastúpiť najviac jeden prvoligový hráč za družstvo,  než zápas vôbec neodohrať.