Na jednom z klubových turnajov bol v dvojkartovej koncovke hlavný hráč na stole a povedal „Zahraj hocičo!“. Stolík sa rozhodol zahrať srdcovú osmičku, ja som ho zastavil a povedal, že v takomto prípade môže hociktorý z obrancov nariadiť, ktorá karta sa má zahrať a že nariaďujem zahrať pikovú deviatku. Kým srdcová osmička bola vysoká, piková 9 nie a oba zdvihy by získala obrana.
Stolík sa začal rozčuľovať, že už mnoho rokov hrá bridž a o takomto pravidle nepočul. Priniesol som preto pravidlá a súperom doslova prečítal príslušné pravidlo:
Pokiaľ hlavný hráč naznačuje pokračovanie v hre bez toho, žeby menoval farbu alebo hodnotu karty hranej z listu tichého hráča (napr. slovami „hraj čokoľvek“ alebo slovami podobného významu), ktorýkoľvek z obrancov môže určiť kartu tichého hráča na zahranie.
Vo väčšine prípadov si obrancovia nenárokujú toto právo, buď z neznalosti pravidiel alebo preto, lebo je naozaj jedno, čo bude zo stola zahrané. V danom prípade hlavný hráč evidentne nevedel, že srdce je vysoké, kým tichý hráč to vedieť mohol a preto sa rozhodol zahrať srdce alebo to nevedel a len náhodou sa rozhodol pre správnu kartu.
Ak sa ako hlavný hráč ocitnete v podobnej situácii, rozhodnite sa pre konkrétnu kartu, máte 50% šancu, že sa rozhodnete správne, Ak budete obranca, tak uplatnite svoje právo, ak viete, že tak získate viac zdvihov.
Komentáre