Iný druh turnaja hodnotený na IMP
alebo Sitting Bull kontra Johnie Walker
(Ján Pankovič)
Ak už je potrebný turnaj hodnotený na IMP, dovolím si prispieť jedným návrhom, ktorý ponechávam na zváženie váženým členom komisie pre váženie.
Pretože IMP hodnotenie bolo špeciálne navrhnuté pre súťaže družstiev, nevidím dôvod, prečo družstvá nehrať. Síce býva zvykom hrať súťaže štvorčlenných družstiev pri dvoch stoloch naraz, ale okrem zvyku nikde nie je povedané, že družstvo nemôže byť tvorené aj viacerými hráčmi /pármi/ naraz. Napríklad, pokiaľ by družstvo tvorilo osem hráčov, (teda 4 páry), pričom by sa hralo súčasne na štyroch stoloch, či dokonca dvanásť hráčov, (teda 6 párov) pričom sa hrá na šiestich stoloch súčasne.
(Nie som si istý, či by to fungovalo aj vtedy, pokiaľ by bol počet párov nepárny. Každopádne, nebolo by to úplne spravodlivé, pretože by sa karty nehrali na oboch stranách rovnaký počet krát, takže by neboli zaručené úplne rovnaké podmienky pre obe družstvá.)
Teda ak sa v utorok zíde dosť ľudí na plný párny počet stolov, bola by možnosť zahrať zápas viacčlenných družstiev, ako alternatívu ku skupinovke, prípadne tieto môžeme striedať, ak sa nám to osvedčí a bude záujem, pretože aj tak budeme potrebovať miešať dve sady karát. Potom stačí vybrať (vymenovať, vylosovať) dvoch kapitánov. Tí sa dohodnú (strihnú si, hodia mincou) a tak sa určí, ktorý bude kapitánom sediaceho družstva (Sitting Bull) a kto bude kapitánom chodiaceho družstva (Johnie Walker). Potom si kapitán chodiaceho družstva vyberie jeden pár, a v ďalšom si vyberajú vždy po dvoch pároch až do tej doby, než budú všetci hráči rozobraní. Takto sa zaručí, že obe družstvá budú približne rovnako silné…
Družstvo Sitting Bull sedí striedavo na vždy na NS na nepárnych stoloch a na EW na stoloch párnych. Družstvo Johnie Walker si prisadne tak, že prvý pár si prisadne k stolu číslo dva, druhý k stolu číslo tri atď. a posledný pár ku stolu číslo jedna. Po odohraní určeného počtu rozdaní sa družstvo Johnie Walker presunie o jeden stôl nižšie – z posledného stola na prvý. Posledné kolo je to, kedy sa stretnú prvý s prvým, druhý s druhým atd.
Teda pokiaľ by hrali 8-členné družstvá, hralo by sa celkom 4×8=32 rozdaní; pri 12-členných družstvách potom 6×5=30 rozdaní. (6×6=36 + ešte striedanie 5x je zrejme priveľa). Výsledok by bol určený jednoducho: víťazné družstvo dostane späť svoj vklad a jeho členovia dostanú dopredu určený počet bodov do rebríčka, vklad porazeného družstva putuje do klubovej pokladne a jeho členovia dostanú dopredu určený nižší počet bodov do rebríčka.
Poznámka: pretože sa dostatočne dobre v bridgematoch, bridžmejtoch, či ako sa tým kúzelným krabičkám správne nadáva, nevyznám, možno sa dá vymyslieť aj hodnotenie lepšie, napríklad nejako upravený Butler. To bude Tibor určite vedieť.
Hlavnou výhodou takéhoto usporiadania je to, že všetci hráči daného družstva sa na výsledku podieľajú, aj keď možno nie rovnako, tak každý podľa svojich možností. Teda malo by ich to všetkých stimulovať, aby podľa vlastných možností hrali čo možno najlepšie.
Druhou možnosťou by bolo, že by sa síce odohralo menej rozdaní, zato však by bolo možné po skončení každého striedania urobiť expres – analýzy niektorých najzaujímavejších rozdaní, „čo by v konečnom dôsledku viedlo k zvyšovaniu úrovne hry v celom našom klube“, takže by to nejaký zmysel mať mohlo aj okrem toho, že si /iba/ zahráme.
A pokiaľ nie, aspoň bude občas v klube väčšia sranda!
Komentáre