Pod článkom Osudovosť aktívnej a pasívnej linky sa rozprúdila bohatá diskusia, ako to už v diskusiách býva, časom odbehla k úplne inej téme, než ktorou sa zaoberal samotný článok. V jednom z komentárov sa Edo okrajovo dotkol bonifikácie prvých troch stolov na Veľkej cene Košíc a Majstrovstvách Slovenska v posledných dvoch kolách súťaže družstiev.Ja som pôvodne zastával stredový názor, že mi tieto bonifikácie prvých troch stolov ako hráčovi nevadia, ale že ich ako rozhodca na mnou riadených turnajoch nepoužívam. V tejto chvíli sa prikláňam k názoru, že by sme ich buď nemali používať vôbec a ak predsa len používať, tak iba v poslednom kole a nejako modifikovaným spôsobom.
Čo to tá bonifikácia vlastne je?
Ako to už s pravidlami býva, väčšina hráčov možno ani len netuší, že sa na hore spomenutých turnajoch táto bonifikácia od ich založenia používa. Hráči, ktorí na čelných miestach nikdy nehrali si to nemali prečo všimnúť, tí čo tam hrali to snáď zaregistrovali, ale málokto sa zamýšľal nad tým, prečo sa to robí a aké to má dôsledky na výsledné poradie.
- Do prvého kola sú družstvá náhodne vylosované.
- V druhom kole sa hrá 1. voči 2., 3. voči 4. až po n proti n-1, ale ak by mali hrať proti sebe tí istí, ktorí už proti sebe hrali, nech je to 9. proti 10. tak bude hrať 9. proti 11. a 10. proti 12.
- V každom ďalšom kole sa nasadzuje rovnako, ale nemôžu hrať proti sebe dve kolá po sebe tí istí, najviac môžu proti sebe hrať rovnaké družstvá 2x.
- Výnimkou sú predposledné a posledné kolo. Do týchto kôl sa nasadzuje presne podľa aktuálneho poradia, bez ohľadu na to, či už proti sebe družstvá hrali alebo nehrali.
- V týchto dvoch posledných kolách družstvá na 1. stole získavajú bonifikáciu +3 VP, na 2. stole +2 VP a na 3. stole +1 VP. Spolu tak môže jedno družstvo získať maximálne +6 VP, ak v predposlednom a poslednom kole hralo na 1. stole.
Prečo sa táto bonifikácia zaviedla? Zaviedla sa ako ochrana proti tomu, aby aktuálne najlepšie družstvá nemohli byť zrazu preskočené z niektorého z nižších stolov, vďaka tomu, že relatívne silné družstvo narazilo na relatívne slabé družstvo. Ak predpokladáme, že v poslednom kole už proti sebe na 1. stole hrajú dve najlepšie družstvá, na druhom ďalšie dve a na treťom ďalšie dve, kým na štvrtom a piatom stole sa zišli výkonnostne 7. s 15. ktorý tam bol vystrelený vysokým víťazstvom v predchádzajúcom kole, tak tento siedmy pravdepodobne nad 15. vysoko vyhrá a dostane sa do prvej trojky. Čosi podobné môže nastať aj v poslednom kole. Bonifikácia prvých troch stolov družstvá hrajúce na týchto stoloch čiastočne „ochráni“ pred týmto preskočením. S touto bonifikáciou som sa stretol iba na turnajoch riadených Dušanom Šlachtom. V Maďarsku, v Poľsku, Chorvátsku na švajčiarskych družstevných turnajoch som sa s niečím podobným nestretol. Mne osobne ako hráčovi táto bonifikácia nikdy nevadila (najmenej raz nám zachránila 2. miesto), teraz mi už začína prekážať hlavne bonifikácia v predposlednom kole, ktorá má v sebe potenciál oveľa väčšmi ovplyvniť výsledky, než sa na prvý pohľad zdá, pre posledné kolo môže vytvoriť úplne iné dvojice a teda nevplýva len tými +1 až +3VP, ale môže spôsobiť, že družstvo ktoré by so svojim prirodzeným súperom prehralo 5:15, svoj zápas so slabším súperom vyhrá 15:5 a jeho prirodzený súper buď remizuje, či dokonca prehrá, prirodzený súper bol zvýhodnený +1VP a preto znevýhodnený -4 až -9 (akurát toto znevýhodnenie nevieme zmerať). Takže osobne by som doporučoval buď nebonifikovať vôbec, alebo bonifikovať iba v poslednom kole. Navyše by asi bolo vhodné, aby sa súperi až na posledné (prípadne aj predposledné) kolo nemohli opakovať, niekoľkokrát sa mi stalo, že z 9 kolového turnaja sme proti tomu istému družstvu hrali 4 krát. Ak je počet kôl vzhľadom k počtu družstiev priveľký, tak opakovanie súperov musí byť, ak je počet družstiev odhadom aspoň 2x väčší než počet kôl, tak by sa súperi nemuseli opakovať.
Ako toto bonifikovanie vzniklo?
Neviem. Stretávam sa s tým od roku 2004 keď som hral na Veľkej cene Olomouc. Predpokladám, že si to vymohli samotní hráči, ktorým sa nepáčilo, že ich niekto v posledných dvoch kolách preskočil vďaka tomu, že hral proti slabému súperovi. Z komentára Petra B. vyplýva, že to asi vzniklo po negatívnych skúsenostiach, keď na 4. a ž 6. stole v posledných kolách víťazné družstvá vyhrávali podozrivo vysokým rozdielom, ak tieto družstvá boli spriaznené. Neviem či bonifikácia potom nie je zbytočné použitie artilérie, kosiacej všetkých naokolo, namiesto cielenej práce ostreľovača.
Modifikovaná bonifikácia
S myšlienkou nebonifikovať družstvá podľa čísla stola prišiel v diskusii Dušan Šlachta. Je veľký rozdiel či na prvých štyroch stoloch hrajú približne vyrovnané družstvá s priemerom na zápas vo VP: 15-14.8; 14.5-14.4; 14.3-14.2; 14.1-14.0 alebo to budú silne nevyrovnané družstvá: 15-14.5, 14.4-14; 13.9-11; 10.9-10.8. Nevyhnutne sa na každom stole rozdelí rovnaký počet VP a to 20, čiže prvý stôl štatisticky príde o 9.8 VP, druhý o 8.9 tretí o 8.5 a štvrtý o 8.1, kým v druhom turnaji to bude 9.5, 8.4, 4.9 a 1.7. Dušan navrhol celú túto stratu kompenzovať, ja by som navrhoval, ak kompenzovať, tak iba polovicu tejto straty, čiže v prvom turnaji 2.45, 2.23, 2.13 a 2.03. V druhom: 2.38; 2.1; 1.23 a 0.43. Ak pritom naďalej chceme chrániť iba prvé tri stoly, tak odrátame bonifikáciu 4. stola a tak tie bonifikácie budú 0.42; 0.20; 0.1 a v druhom 1.95; 1.67; 0.8. Dušan navrhoval bonifikovať každé družstvo zvlášť, ale táto ochrana by mala zmierňovať hendikep spôsobený silou súpera a slabší pri stole má silnejšieho súpera, pričom podľa Dušanovej predstavy by dostal menšiu ochranu, než silnejší. Malo by to byť práve naopak, ale to by zas neprekúsli súperi, preto navrhujem rovnakú ochranu pre obe družstvá pri stole.
Neviem či hore uvedené možno úspešne odkomunikovať voči bridžovej verejnosti. Je to síce sofistikované „spravodlivé“ riešenie, ale výpočet je relatívne voči jednoduchému +3, +2 a +1 VP komplikovaný i keď je vo svojej podstate veľmi jednoduchý.
Literatúra:
Komentáre