Agresívna dražba ?!

Print this entry

Tibor zase otvoril nejakú tému, ku ktorej by som chcel dodať niečo, čo zaberie oveľa viac miesta, než obyčajný komentár. Preto takýto príspevok. Z jeho článku mám pocit, že „za vzletnými těmi mnohými slovami všemi ukrývá se pouhé to, jenž ničím se zove“, že všetky tie vzorce a zložité výrazy sa nedotýkajú podstaty problému takým spôsobom, aby z nich mohol hráč pri stole mať nejaký praktický úžitok.

Ak sa nemýlim, nuž pokiaľ by bol rozdaný dotazník, v ktorom by členovia nášho klubu mali hodnotiť dražbu ostatných na škále v percentách, nuž asi by som sa umiestnil niekde ( pasívny: 42 – 47%; konzervatívny: 48 – 52%; optimista 53 – 58; útočný 59 – 65% ; agresívny 70%…) medzi „agresívny“ a „veľmi agresívny“.

Ja sám si o svojom dražobnom štýle nemyslím, že je agresívny, skôr by som ho označil za „aktívny – až útočný“. Určite sú v klube hráči, o ktorých si myslím, že dražia oveľa agresívnejšie, než ja. Teraz nehovorím o hláškach „taktických“, alebo, pokiaľ dáte prednosť inému názvu „blufoch“. Ja zasa až tak často neblufujem, možno sa mi to prihodí tak trikrát do roka; ale ak sa to ujme, potom počuť: „Jano už zasa blufoval!“ Ak sa to nepodarí, nuž potom radšej ani nechcite vedieť, čo mi povie partner…

Mám na mysli hlášky, ktoré robím bežne a pritom si nemyslím, že by som svoj list nejako naddražoval. Pravdepodobne to súvisí trochu aj s tým, že ja osobne si myslím, že napríklad také počítanie bodov podľa Miltona je len pomôcka pre hodnotenie sily listov. Podotýkam: pomôcka, (nie jedno z Desatora Božích Prikázaní), alebo presnejšie jedna z /mnohých/ pomôcok.

Sú listy, ktoré budem dražiť rozdielne podľa dražobného systému, či partnera. Aby ste si nemysleli, že kecám:

1) ♣x ♦ADJ9xxx ♥xx ♠xxx asi väčšina z nás otvorí 3♦. Ale čo poviete s listom

2) ♣x ♦ADJ9xxx ♥Kx ♠xxx

3) ♣x ♦ADJxxx ♥DJx ♠DJx

4) ♣DJxx ♦ADJxxx ♥DJ ♠xx

Ak by som náhodou dražil SAYC, nuž list ad 2) je zrejme hraničný; podľa mňa s takým papierom otvorím 1♦; ba čo viac, pokiaľ by partner povedal 2 BT, v žiadnom prípade by som svoj list nepovažoval za minimálny. Tak krásne by sa dali hrať 3 BT…

Zato list ad 3) by som považoval za „len tak-tak“ na jedno káro. Čo sa ale môže zdať čudné – pokiaľ by môj partner otvoril 1♥ alebo 1♠, ľutoval by som zasa, že môj list je príliš slabý, ale tentokrát na hlášku 4♣ ako slemový invit…

List ad 4) je podľa mňa na prvom mieste dosť silný na pas. Nemať holé DJ v srdciach, list by bol dosť dobrý na blokujúce otvorenie 2♦. To myslím smrteľne vážne; podľa mňa sa taký papier nehodí ani na otvorenie 1♦, pretože je prislabý, ani na 2♦ – je prisilný. Je plný kazových hodnôt, takže sa ani dobre nedraží, ani sa nemusí dobre hrať. Takže možno urobím kompromis sám so sebou a naozaj otvorím PAS.

List ad 2) ovšem spĺňa pravidlo 20: súčet FB a karát v dvoch najdlhších farbách je naozaj 20. Čo je však podľa mňa dôležitejšie: nesiem svojmu partnerovi masu zdvihov. Asi tak 6,5 zdvihu. A toto o tých ďalších listoch veru povedať nemôžem.

♣DJx ♦DJxx ♥DJx ♠DJx má dvanásť Miltonov

♣x ♦Ax ♥Kxxxx ♠Axxxx má iba jedenásť, je však evidentne silnejší.

♣x ♦- ♥AKxxxx ♠Kxxxxx je ale ešte silnejší – pokiaľ nájdem s partnerom fit!

Ten prvý zapasujem bez známok ľútosti, a to bez ohľadu na to, či budem dražiť SAYC alebo Precision, ktorý bežne otvára aj s 11 FB. Zato s tým posledným ma budú strašne svrbieť ústa. Samozrejme, že otvorím 1♠. S tým druhým po 1 BT poviem 2♥, ale s tým tretím skočím na 3♥ a nepustím partnera pod hrou. Nie preto, že som agresívny; preto, že si myslím, že ten list presne tak treba dražiť! Bez ohľadu na to, či budem hrať párový turnaj, rubber, alebo družstvá, tento list by mohol byť hotová zlatá baňa.

Som ale ochotný priznať, že jedným z faktorov môže byť aj to, koho mám za partnera. Našťastie som už natoľko vysoko v hierarchii stáda, že sa mi spravidla ujdú partneri, ktorí zohrávajú výborne. Pokiaľ ale budem hrať s „náhodným“ partnerom, ktorého zohrávkovým kvalitám až natoľko neverím, som ochotný priznať, že podľa toho, či budem zohrávať ja sám, alebo či to ostane na ňom, urobím korekciu1,5 zdvihu. Netvrdím, že Karči Lohay to tak robí, ale vôbec by som sa nečudoval, pokiaľ by jeho hranica bola niekde až na 2 – 2,5 zdvihu. On si to totiž môže dovoliť, pretože je excelentný zohrávač. Sú ale ľudia, ktorí také kvality v zohrávke nemajú, takže potom to dopadne dosť často tak, že spadnú, ale nie preto, že svoj list precenili, preto, že ich technika zohrávky nie je dostatočne dobrá.

Ono totiž sú listy, ktoré budem inak dražiť s Martinom Klimčíkom a inak s Vladom Munkom – a to používame ten istý dražobný systém, ktorý je navyše natoľko presný a formalizovaný, že by sa mohlo zdať, že všetko je už presne definované. Napríklad:

♣Kx ♦xxx ♥xxx ♠AKJXx. S Vladom Munkom s takýmto listom otvorím vždy; s Martinom by som s takýmto listom možno pasoval, ale iba ak by sme hrali družstvá a boli v druhej hre. Nemať pikovú desiatku, tak s Martinom by som už pasoval, iba že by sme hrali párák a mali večer, keď nám „idú“ karty, ale s Vladom by som ešte stále otvoril aj v družstvách v prvej. Čo je ale zaujímavé, pokiaľ bude namiesto xxx v kárach Jxx, všetci tí, ktorí mi budú vyčítať otvorenie s prvým listom, otvoria s tým druhým bez mihnutia oka.

Podľa mňa sú oba listy úplne rovnako dobré (či skôr zlé) na otvorenie, pretože kárový Junák nijako neovplyvní počet zdvihov, ktorý tento list dokáže produkovať.

Takých rozdielov však nebude viac, než 1 – 2%. Pamätám si ale, že keď som skúšal Tiborov dražobný trenažér, tak som urobil aj 100 zo 100, ale tam bol rozdiel aspoň 8%. On je totiž celý ten dražobný systém iba kostra, takže urobiť nejaké korekcie podľa partnerových priorít nie že nebude na závadu, ale priam by to bolo prospešné – teda pokiaľ už svojho partnera poznáte natoľko dobre, že to dokážete…

Taký Gejza Boros, pokiaľ hrá s Martinom Vodičkom, má systém /možno/ natoľko presne vyladený, že už žiadne korekcie podľa partnera robiť nemusí. Ale ak hrá s Lojzom „Getno“ Gučíkom, (netvrdím, že je to tak) pravdepodobne nejaké korekcie robí, ak nie z iných dôvodov, tak preto, že kedysi obaja dražili Rímsky Tref a to je úplne iná kapusta, chcem povedať: dražobná filozofia.

Ja spravidla (teda ak neblufujem, čo zasa až tak často nerobím) sa snažím dražiť mierne optimisticky, ale používam aj iné metódy na hodnotenie listu, než len počítať Miltony. Mne sa napríklad môže zdať, že taký Tibor Menyhért občas draží pri zásahoch ako Jánošík: „od buka do buka“ – to ale nemusí nutne značiť, že napríklad on zasa na oceňovanie listu nepoužíva nejaké iné metódy, ktorým nerozumiem pre zmenu ja…

Lenže oceňovať „agresivitu“ hráča podľa toho, koľko má bodov na zásah je dosť scestné: list ♣Axxx ♦xxx ♥x ♠DX9xx je podľa mňa dosť dobrý na zásah aj v druhej hre; list ♣Axx ♦Kx ♥xxx ♠J9xxx je smetie a aj v prvej by som si rozmyslel, či sa ozvať. A s listom ♣Kxx ♦ADxx ♥Dxx ♠DJx síce bežne otvorím, ale na akýkoľvek zásah je absolútne nevhodný a budem pasovať. Že počítanie Miltonov nedáva presný obraz sily listu krásne ukazuje aj príklad, ktorý vymyslel Jeff Rubens:

a) ♣x ♦xx ♥AKxxx ♠AKxxx;

b) ♣x ♦Ax ♥AKxxx ♠Kxxxx;

c) ♣A ♦Ax ♥Kxxxx ♠Kxxxx;

d) ♣A ♦AK ♥Kxxxx ♠xxxxx.

Partnerov list je vždy rovnaký:

Dxxx ♦Dxx ♥Dxx ♠Dxx.

Kým s listom a) urobíte 10 zdvihov bez problémov, s listom b) už budete potrebovať aj kus šťastia. S listom d) sa nadriete, aj pokiaľ budete hrať 2♠. Pritom počet figúr a rozloha je vždy rovnaká, zmenilo sa iba ich rozmiestnenie. Čím sú figúry v kratších farbách, tým je list slabší.

Mám list: ♣x ♦xxxx ♥KDxxx ♠ADJ s ktorým otvorím 1♥. Partner povie 2 BT*, čím sľubuje dobrý fit a silu aspoň na hru. Pretože mám dosť priestoru, mám čas a náladu na preskúmanie prípadných slemových možností. Môj list po sfitovaní totiž už nie je minimálny – mám rezervu v rozlohových bodoch. Ukazujem singel 3♣. Partner ukazuje ohlásením 3♦ kontrolu /aspoň/ druhého kola farby, preto 3♠. Partner pokračuje 4♠ a ja mám dosť informácií na to, aby som si skúsil predstaviť jeho list: ♥Axxx ♠Kx?? V trefoch toho veľa nemá, keď dražil cue-bid, hoci vie, že som tam singel, nanajvýš ak Eso. Tak kde má body? V kárach! Jeho kára sú aspoň ♦KDx, ale pokiaľ nemá tref Eso, budú zrejme ešte lepšie… Opýtame sa radšej na Esá 4 BT. 5♥ ukazuje dve Esá bez Dámy, takže niet dôvodu nedražiť 6.

Partner vykladá: ♣Dxxx ♦AD ♥A9xx ♠Kxx.

Toto predsa nie je žiadna agresívna dražba, toto je normálny racionálne vydražený slem, ktorého splnenie závisí na károvom impase. Že nesedel a tromfy sa delili 4:0 predsa neznamená, že dražba nebola v poriadku. Pokiaľ dostanem ten list znova, zasa to skúsim. Tým, že teraz impas nesedel, sú totiž matematicky šance na to, že nabudúce sedieť bude, už lepšie, než bežných 50%. Ak mi neveríte, spýtajte sa nejakého matematika…

To, že v párových turnajoch zasahujem do dražby oveľa častejšie, nie je prejavom agresivity, je to normálna turnajová taktika. Rovnako, ako snaha zohrávať viac rozdaní, než súperi…

Predstavte si, že máte v prvej hre všetci pravidelné listy a 19 FB na linke.

Hráte 1 BT súperi hrajú 1 BT strata

Urobíte 7 zdvihov +90 +50 – 40

Urobíte 6 zdvihov – 50 – 90 – 40

Urobíte 5 zdvihov – 100 – 120 – 20

a to ešte nehovorím o takej drobnosti, že zohrávať 1 BT je väčšinou ľahšie, než brániť.

Ak je teda matematicky výhodnejšie 1 BT hrať, než brániť, a ja o tom viem, bol by som hlúpy a sám proti sebe, pokiaľ by som sa tým neriadil aj v párových turnajoch.

Dražba bola N: 1♥ E: (ja) pas S: 2♥ W: pas N: pas E: ? mám list:

Kxx ♦Kxx ♥xxx ♠Dxxx.

Súperi našli fit a nechali dražbu vyhasnúť. Body zrejme budú rozdelené skoro rovnomerne medzi linky (18 až 22 ± 1).

Ak budem hrať rubber, tak jediná logická akcia s takýmto listom je pas. Nech si len súperi zapíšu svoj čiastočný zápis, veď nemôžem mať stále mizerné karty; čo ak v ďalšom rozdaní dostanem lepšie, vydražím hru a ich čiastočný zápis zmažem?! Riskovať, že narazím na misfit a zahučím s kontrou za 300 (či nedajbože za viac) je evidentne stratový podnik.

Ak budem hrať družstvá a budem v prvej hre, oplatí sa pustiť do boja. Riziko, že môžem spadnúť za 300 je čiastočne vyvážené tým, že môžeme získať 250 za obojstranný zápis. Navyše viem, že pri druhom stole sa zrejme udeje to isté. Preto poviem 2♠.

Ale pokiaľ hrám párový turnaj, potom dražiť 2♠ je priam moja psia povinnosť. Práve preto, že mám tri malé tromfy, môj partner bude mať (zrejme) dubl, takže má najčastejšie rozlohu 4432 alebo 5332, čím sú naše šance nájsť fit lepšie, než 3:1. Výsledkom mojej akcie nebude to, že nás olepia kontrou, ale to, že bezpečne(?) zvýšia na tri. A to je práve zmyslom celej akcie: vyhnať ich z bezpečnej úrovne na nebezpečnú tretiu. Stačí na to už iba maličkosť: mať partnera, ktorý to všetko nepokazí tým, že bude dražiť ďalej. Zrejme má niečo ako

DJxx ♦Axx ♥xx ♠Kxxx.

Musí si uvedomiť, že všetky hodnoty v jeho liste som už raz dražil JA.

Dostali sme sa tým totiž do skvelej taktickej situácie: ak súperi uhrajú 3♥ akurát, dostanú rovnako, ako ak uhrajú 2♥+1, lenže môžu aj spadnúť. Je to skoro ako hádzať falošnou mincou: ak padne hlava, nič nestratím, ak padne číslo, tak vyhrám.

Takže v párovom turnaji budem dražiť s takým smetím vždy, pokiaľ nebudem v druhej proti prvej. Nie preto, že som agresívny; preto, že je to normálna turnajová taktika.

A keď to raz nevyjde, a narazím na misfit, je to iba jedna nula, takže pokiaľ tak hrám dlhodobo, musím byť ziskový.

A teraz sa pozrime, čo sa udeje, pokiaľ sa hrá nejaký polonezmyselný turnaj, kde sú páry hodnotené na IMP. Stratégia, ktorú by som použil v rubber-bridži tu nie je dosť dobrá, pretože čiastočný zápis protivníkov nemôžem zmazať tým, že v ďalšom rozdaní uhrám hru. Stratégia, ktorú by som použil v družstvách je neuspokojivá: nemôžem sa spoľahnúť na to, že aj pri druhom stole prebehne dražba a zohrávka normálne. Ak mám mizerné karty, nemám spoluhráčov, ktorí ich budú mať dobré, čím vykryjú straty mojej linky. Nevyhovuje ani taktika pre párové turnaje, pretože riziko prípadnej havárie za 500 nemusí byť vyvážená možnými malými ziskami. Vyzerá to tak, že vlastne jediná vyhrávajúca stratégia pre skupinovku je: mať dobré karty.

Preto je skupinovka oveľa nespravodlivejšia, než bridž rubberový. Tam aspoň viem, že dlhodobo vyhráva lepší. Iste, môže sa stať, že za večer prehrám 6 rubberov po 4000 b, pretože náhodou príde za sebou 12 slemov – a všetky budú proti mne. Ale pravdepodobnosť toho je oveľa menšia, než to, že stretnem za jediný večer dvakrát takmer identický kárový osemlist, jeden bol AKX97542;

ten druhý AKX98643, čo sa náhodou(?!) stalo minulý rok tuším v auguste.

V párovom turnaji môžem obstáť aj s pomerne mizernými kartami; v skupinovke toto neplatí. Ak mám pasívnu linku, som bez šance. Samozrejme, aj párovom turnaji môžem dostať linku smrti: celý večer mám priemer 3 a pol Junáka na rozdanie, potom dostanem raz sľubný list a narazím na strašný misfit, alebo sa všetky farby delia zle a ako si tak putujem od stola ku stolu, vždy dorazím k tým kartám mizerným. Zažili ste to už viacerí; pokiaľ nemáte vyárendované stále čísla, ako poniektorí, nuž sa Vám to môže prihodiť častejšie, než by to malo byť podľa štatistiky…

Preto, ak mi náhodou konečne raz „idú“ karty, tak som ako odtrhnutý z reťaze. Pokiaľ mám také mizerné karty, aké dostávam bežne – horšie, než priemerné, musím občas aj vystrájať. Viem totiž ešte jednu vec: že obrana v našom klube je mizerná. Ja isto bránim oveľa lepšie, než väčšina, ale na iné (mimoklubové) pomery by som svoju obranu charakterizoval „s prižmúrením oka ešte ujde“. Ale tú väčšinu by som popísal, že je niekde od „biedna“ až po „príšerná“ a to aj u hráčov, ktorí hrajú inak celkom dobrý bridž. Ak si myslíte, že preháňam, alebo som príliš prísny, stačí ak sa pozriete napríklad na simultánku WBF: koľko slemov tam Janočko – Vovk nakopli (nie: vydražili, ale doslova nakopli) a všetky (nie uhrali) im boli napchaté.

Väčšina členov nášho klubu si totiž doslova nechá skákať po hlave a ani ich len nenapadne trestne okontrovať záväzok na treťom stupni, lebo „3 s kontrou sú hra!“ Až natoľko „veria“ svojim partnerom a svojim obranným schopnostiam…

Samozrejme, potom sa vyskytnú hyeny, ktoré to občas zneužívajú…

Napríklad taký ja…

 

Pôvodná verzia článku: Dražba a agresivita

Agresívna licitácia. Ako ju merať?

Print this entry

Rôzni hráči pristupujú k licitácii rôzne, hlavne v zásahoch. O hráčoch, ktorí intenzívnejšie zasahujú do dražby, či ju ženú na vyššie stupne sa zvykne hovoriť, že sú agresívni.

Dá sa táto agresívnosť nejako merať?

Možno zaviesť niekoľko mier agresívnosti páru.

1. Ako často pár zohráva?

Zo štatistického hľadiska by mal každý pár zohrávať približne polovicu z odohraných rozdaní, ak ignorujeme odpasované rozdania. Pár, ktorý zohráva výrazne častejšie môžeme označiť za agresívnejší, než pár, ktorý zohráva menej často.

Nedostatkom tejto miery je, že nezohľadňuje vlastnosti rozdaní, v ktorých pár nechal či nenechal zohrávať súperov.

1.1 Porovnanie, či páry na tej istej linke zohrávali alebo nezohrávali

Vyššie uvedená upravená miera. Ak sa na všetkých stoloch zohrávalo na tej istej linke, tak je rozdanie z hľadiska agresivity neutrálne, prípadne doplnkovou mierou je stupeň na ktorom sa hralo. Ak sa na linke zohrávalo iba raz, tak pár ktorý zohrával bol vysoko agresívny alebo súperi boli vysoko pasívni.

Rendered by QuickLaTeX.com

Agresivita páru je priemer agresivity zo všetkých párom odohraných rozdaní. Ak je rovný nule – pár nie je ani agresívny ani pasívny, ak je kladný je agresívny, ak je záporný, je pasívny. Zatiaľ ma nenapadá, akú hodnotu agresivity priradiť, ak bolo rozdanie odpasované, ale môžme sa na to dívať tak, že pár nezohrával a platí druhý vzorec.

P.S. Oba vzorce sa stanú jedným vzorcom, ak zavedieme premennú z, ktorá nadobúda hodnoty +1 a -1, pár zohrával z=+1, nezohrával z=-1

Rendered by QuickLaTeX.com

Na prvý pohľad táto miera vyzerá byť dobrou mierou, len by sa malo premietnuť, či nebolo ponechanie iniciatívy súperom efektívne. Ak má pár za agresivitu súperov top, tak by sa mu nemala rátať záporná agresivita. Čiže váha zápornej agresivity by s počtom získaných percent za rozdanie mala klesať a v prípade získania topu by mala byť rovná nule (ak pár dal kontru, za top by mala byť agresivita rovná +1 ?). V takom prípade však súčet priemerných agresivít nebude rovný nule, ale bude kladný.

Vzorec pre agresivitu sa potom zmení takto (bez zohľadnenia kontry)

Rendered by QuickLaTeX.com

1. 2 So zohľadnením kontry a rekontry

Rendered by QuickLaTeX.com

1.3 Odstránenie vlastného vplyvu

Pri takto stanovenej miere agresivity je maximum agresivity výrazne nižšie než pri veľkom počte stolov. Ak máme iba dva stoly maximum (ak neberieme do úvahy kontry je +0.5), s rastúcim počtom stolov sa v limite blíži k +1. Pokiaľ by sme však agresivitu počítali iba z výsledkov ostatných stolov, možno zaviesť takú mieru, v ktorej bude maximum agresivity vždy rovné +1 ak nebola rekontra a +2, ak bola. Takouto mierou je:

Rendered by QuickLaTeX.com

2. Rozdeľme rozdania na tie v ktorých má pár:

a) prevahu bodov

b) menej bodov

c) 20 bodov

Zistíme priemernú početnosť pre Rendered by QuickLaTeX.com.  Ak je Rendered by QuickLaTeX.com, pár je aktívny, a<A je pasívny.

Ak je b>B, pár je agresívny, ak je b<B, je defenzívny.

Ak je c > 50%, pár je aktívny, ak je c<50% je pasívny.

Aj táto metóda nezohľadňuje celkom komplexné vlastnosti rozdaní. Z globálneho pohľadu už asi dostaneme signifikantné čísla, ale v konkrétnom rozdaní, možno zvolený prístup k dražbe bol správny.

3. Miera agresivity z pohľadu minimaxu

Ako často pár hrá záväzok pod minimaxom, nad minimaxom, optimálny záväzok. Ako často hrá záväzok s opačným znamienkom z pohľadu minimaxu.

Ak pár hráva často záväzky pod minimaxm, je pasívny, ak nad minimaxom je agresívny, ak hrá záväzky rovné minimaxu je aktívny.

3.1 Vyššie uvedené, ale z pohľadu úspešnosti.

4. Miera nevyrovnanosti

Často sa stáva, že pár strieda počas turnaja taktiku. Boli sme agresívni, doplatili sme na to, v nasledujúcich rozdaniach sme pasívni a znova na to doplatíme.

5. Ako často pár okontroval záväzok, z toho ako často súper splnil a ako často súper nesplnil.

Ak nesplnil možno to analyzovať z hľadiska minimaxu 1. bolo lepšie prelicitovať a splniť vlastný záväzok 2. bolo to optimálne.

V rámci páru možno zmerať mieru agresivity jeho členov tak, že sa porovná, aké sú jednotlivé uvedené miery, keď hrajú spolu a keď hrajú s inými partnermi. Pokiaľ u jedného z nich miera agresivity klesne a u druhého stúpne, tak druhý je agresívnejší, ak sa u nich pohne rovnakým smerom, tak to skôr vypovedá o miere agresivity iných partnerov.

6. Mierou agresivity by mohol byť priemerný stupeň na ktorom pár zohrával.

Nedostatkom tejto miery je, že na vyššom stupni možno pár hral, lebo ho tam súperi vytlačili, takže v jednotlivých prípadoch vyšší stupeň záväzku môže odrážať agresivitu súperov. Aj v takom prípade však čiastočne odráža aj agresivitu skúmaného páru, lebo sa nedal odstaviť od zohrávky. Na druhej strane zas, ak sme agresívne dražili a súperi boli pasívni, tak budeme zohrávať na nízkom stupni (v extrémnom prípade na prvom).

6.1 Mierou agresivity by mohol byť priemerný stupeň záväzkov bez ohľadu na to, ktorá linka ich zohrávala.

6.2 Miera agresivity páru odvíjajúca sa od priemerného stupňa na ktorom sa rozdanie zohrávalo a stupňa záväzku na ktorom pár alebo súperi zohrávali

Rendered by QuickLaTeX.com

Stupeň h nech je definovaný takto: Pas -0, stupeň záväzku+stupienok záväzku, kde =0  =0.1 =0.2 =0.3 a NT=0.4

 

7. Komplexná miera agresivity

Každá z navrhnutých mier má svoje výhody a nevýhody. Častosť zohrávania je  odrazom agresivity páru, častosť kontrovania a rekontrovania tiež, priemerný stupeň na ktorom pár zohráva či prinúti zohrávať súperov tiež. Na druhej strane či pár bude alebo nebude zohrávať a na akom stupni sa odvíja od vlastností konkrétneho rozdania a že zohrával na vyššom stupni nemuselo byť v dôsledku vlastnej agresivity ale v dôsledku agresivity súperov. Takže miera agresivity by mala zohľadniť všetky uvedené aspekty. Komplexná miera agresivity by preto mala byť kombináciou miery 6.2 a 1.3

Hypotézy:

H1 – primálo agresívne páry budú mať horšie výsledky

H2 – mierne agresívnejšie páry bude mať lepšie výsledky

H3 – priveľmi agresívne páry budú mať horšie výsledky

H4 – páry s lepšou zohrávkou budú zohrávať záväzky na vyššom stupni

Traduje sa historka, že nejaký veľmi dobrý pár sa rozhodol odohrať celý turnaj tak, že po celý čas budú pasovať a údajne daný turnaj vyhrali, či aspoň mali nad 55%. Osobne silne pochybujem o jej pravdivosti. Za istých okolností odpasovanie rozdania v ktorom celé pole draží slem a padá prinesie úspech, ale pravdepodobnosť toho je mizivá. Pokiaĺ však viete veľmi dobre brániť, tak v odpasovaných rozdaniach určite získate viac než 0% lebo takmer vždy sa niekto nájde, kto na linke s prevahou bodov spadne či nechá hrať a plniť súperov. Ak v takýchto rozdaniach získate 30%, v rozdaniach kde majú prevahu bodov súperi by ste museli uhrať 80%, aby ste sa dostali na spomínaných 55%. Pokiaľ však budete na pasívnej linke, tak táto miera úspešnosti môže byť výrazne vyššia.

Terminologické nejasnosti

Kým v bežnej komunikácii je antonymom k agresívny – defenzívny, v bridži sa často ako antonymum k agresívny používa pasívny.

Filozofický problém – čo je prejavom väčšej agresivity – okontrovanie záväzku súperov alebo jeho prelicitovanie?

Načo je dobré takéto teoretizovanie?

Možno že nanič 🙂

Pár by mal svoju licitačnú agresivitu prispôsobiť úrovni svojich technických zručností. Pokiaľ by pár vedel vždy vylicitovať optimálne záväzky, ale zohrávka hlavného hráča by bola podpriemerná, dosahované výsledky by boli podpriemerné s občasným povyskočením na čelné umiestnenie. Na druhej strane, iba ak budete zohrávať technicky náročné splniteľné záväzky a budete ich nejakú dobu pravidelne padať, tak tú nevyhnutnú rutinu nadobudnete.

Druhou veľmi zanedbávanou vecou je partnerská spolupráca pri obrane. Ja osobne mám pri bridži najväčší pôžitok, ak si s partnerom na obrane rozumieme a poraziteľné záväzky porazíme, v neporaziteľných nezadáme nadzvih a splniteľné porazíme tiež, ak hlavný hráč urobí čo i len jedinú chybičku (aj preto celkom nerozumiem vyplakávaniu – „Celý večer som nemal body a ani raz som nezohrával“).

Primeraná miera agresivity je v bridži nevyhnutná, pokiaľ chcete útočiť na popredné miesta, premrštená agresivita však vedie ku katastrofálnym výsledkom a asi najtragickejšie je, ak táto neprimeraná agresivita zostáva v klube nepotrestaná, ale na solídne obsadenom turnaji sa nevyplatí.

Napríklad v poslednom zápase tohoročného stretnutia Košice-Miškovec sme vysoko vyhrali, aj preto, lebo naši súperi boli v licitácii pasívni – veľmi často nás nechávali zohrávať, hoci mali prevahu bodov a tuším ani raz nám nedali kontru – kontra na čiastočný záväzok je síce veľmi nebezpečná, ale niekoľkokrát sme dražili s tým, že kontra príde a ešte sa nám to oplatí, ale keďže neprišla, oplatilo sa to ešte väčšmi.

Čo je cieľom licitácie?

Možno vyčleniť tri základné ciele licitácie:

  1. Nájsť optimálny záväzok pre vlastnú linku
  2. Zamedziť nájdeniu optimálneho záväzku súperom
  3. Ak budeme brániť, odovzdať si počas dražby také informácie, ktoré nám pomôžu nájsť optimálny štart a optimálnu líniu obrany.

Za agresívnu dražbu sa pokladajú hlavne 2. a 3. cieľ, 1. cieľ sa agresívnou dražbou dosahuje hlavne pri podlimitných a hraničných záväzkoch.

Agresívna dražba je efektívna, ak prispeje k niektorému z uvedených cieľov a je neefektívna, ak naopak pomôže súperom niektorý z týchto cieľov dosiahnuť. Miera agresivity by nejako mala odrážať aj jej efektivitu. Agresivita sama osebe nie je ani zlá ani dobrá, ak je efektívna je pre pár dobrá, ak je neefektívna je zlá.

WordPress theme: Kippis 1.15