Kapitán družstva ŽBK si ma zavolal na kus reči a vzniesol námietky k hraciemu systému MMS. Namietal dva prvky:
1. Bonifikáciu v poslednom kole
2. Napriek tomu, že by sa v prvom až predposlednom kole nemali súperi opakovať, jeho družstvo hralo 2x proti tomu istému družstvu.
Ja pridávam dve ďalšie otázky:
3. Neviem na základe čoho bolo určované, ktoré družstvo je domáce.
4. Akým systémom hrať, ak bude 16 a menej družstiev
Bonifikácia
Problematike bonifikácie je venovaný osobitný článok a bola pod ním svojho času bohatá diskusia. Súčasný spôsob bonifikovania je určite „spravodlivejší“ a zmysluplnejší, než spôsob používaný donedávna. Kruciálnym argumentom proti bonifikácii je, že o konečnom poradí by sa malo rozhodnúť pri stolíku a nie umelo zavedenými doplňujúcimi kritériami. Zvolený spôsob bonifikácie ale dobre zohľadňuje hendikepy čelných stolov oproti slabším stolom a tieto hendikepy si družstvá v priebehu predchádzajúcich kôl vybojovali. Ak sa na posledné kolo pozeráme ako na finále turnaja, tak sa na takto stanovené hendikepy možno pozerať ako na „spravodlivé“.
Čo sa týka bonifikácie, ja som v tejto otázke vnútorne rozpoltený. Z matematického hľadiska je súčasná bonifikácia v poriadku (čiastočne som ju aj sám navrhol). Asi by nikto nenamietal, keby sa aj posledné kolo hralo bez opakovania súperov. Prvý by mohol hrať teoreticky proti aktuálne desiatemu, druhý proti aktuálne jedenástemu, štvrtý proti aktuálne dvanástemu. Netreba k tomu veľa fantázie, aby sme mohli štatisticky prejudikovať konečné poradie. Na prvých štyroch miestach by sa nič nezmenilo.. Ak by v poslednom kole hrali podľa aktuálneho poradia bez bonifikácie, prvý by bol prvý, druhý by s veľkou pravdepodobnosťou klesol na tretie až štvrté miesto, tretí a štvrtý by si svoje miesta udržali, vymenili, možno by niekto z nich postúpil na druhé a veľmi často by sa ktosi z tretieho stola prebojoval na druhé miesto. Neviem ako iní, ale mne sa zdá, že hrať v poslednom kole o konečné umiestnenie priamo proti sebe a nie sprostredkovane je „spravodlivejšie“. Na druhej strane sa výrazne zvyšuje riziko, že silní budú preskočení slabšími. Bonifikácia by takýmto posunom nie vždy zabránila a ani nechceme, aby im zabránila za každú cenu, ale dochádzalo by k nim menej často. Na tomto turnaji ovplyvnila poradie na 5. až 7. mieste, kde 7. by o dve miesta postúpil a zvyšní dvaja by o jedno miesto zostúpili.
Opakovanie súperov
Ak je výrazne vyšší počet družstiev než plánovaný počet kôl, nie je žiaden problém nasadzovať družstvá tak, aby sa súperi neopakovali. Ak je počet kôl privysoký, tak od istého kola nasadiť všetky družstvá bez opakovania nemožno, alebo síce možno, ale niekto by dostal výrazne silnejšieho/slabšieho súpera, než by podľa aktuálneho priebehu turnaja dostať mal. Neviem, aký algoritmus nasadzovania Dušan Šlachta zvolil, ale predpokladám nasledujúci spôsob:
Sme v kole n. Na prvom stole hrá aktuálne prvé družstvo, ak s 2. nehralo, hrá proti 2., ak hralo, tak hrá s 3., 4. až n+1. To isté sa opakuje pre ďalšieho v poradí, ktorému ešte nebol pridelený súper. Keď sa dostaneme na posledný, predposledný alebo dokonca ešte nižší stôl, zrazu nemožno zo zostávajúcich družstiev vytvoriť dvojice bez opakovania súperov. Vrátime sa k posledne nasadenému stolu a jedného zo súperov nahradíme družstvom, kde nastal konflikt a ak máme šťastie, tak zo zvyšku družstiev už možno vytvoriť neopakujúce sa dvojice. Ak šťastie nemáme, tak reverzný chod zopakujeme. Ak ani druhý reverzný chod nepomohol, tak by sme mohli takto prebublávať nahor, kým nenastane vyhovujúca konfigurácia bez opakovania súperov, ale každý takýto krok zvyšuje „nespravodlivosť“ nasadenia. V podstate je asi jedno, či hrá 7. s 8., 9. či 10., ale určite nebude v poriadku, ak by hral 1. s 10. Preto niekedy treba spraviť kompromis a nasadiť proti sebe súperov, ktorí už proti sebe hrali. Nemalo by to byť dve kolá po sebe a pre každú dvojicu by sa to malo vyskytnúť nanajvýš 2x. Zmena nasadenia sa nesmie týkať prvých dvoch stolov a podľa možností, ani tretieho stola.
Intuitívne je možno lepším argoritmom prideľovať súperov súčasne zhora nadol i zdola nahor. Čiže najdem súpera prvému v poradí a poslednému v poradí, toto postupne opakujeme, kým nemá každý súpera s ktorým ešte nehral, alebo vznikne podmnožina družstiev okolo stredu, kde už nemožno vytvoriť dvojice bez opakovania. Zostali nám napr. štyri družstvá, 7, 8,9,10 a 7 už s každým družstvom hrala a ostatné družstvá ešte spolu nehrali, ak 5-7 spolu nehralo a 6 nehrala aspoň s jedným z družstiev 8,9,10 nasadíme 5-7, 6-8 a 9-10. V najhoršom prípade nasadíme 5-8, 6-7 a 9-10. Keď nemožno urobiť nasadenie v rámci 5 až 10, pokúsime sa ho spraviť pre 8 až 12. Ak ani to nie je možné, tak skúsime postupne namiesto 7 dosadiť 4, 11,3,12. Posun by mal byť nanajvýš od dva stoly nahor alebo nadol, ak sa takto nedá vytvoriť žiadna kombinácia, nasadzujeme zhora nadol a v najhoršom prípade necháme spolu znova hrať družstvá na poslednom alebo predposlednom stole.
Oproti minulosti je súčasný systém neopakovania súperov oveľa lepší. Kedysi mohli tie isté družstvá hrať proti sebe teoreticky 4 krát. Teraz je to na čelných miestach nanajvýš 2x a na konci poľa nanajvýš 3 krát. Opakovanie v poslednom kole je v úplnom poriadku, družstvá sa bijú o konečné umiestnenie. V predchádzajúcich kolách je prípadne opakovanie dôsledkom kombinatorickej nevyhnutnosti a v záujme zamedzenia hrania výrazne výkonnostne rozdielnych družstiev proti sebe.
Kto je domáci?
Otázku zodpovedal v komentári Dušan. Používal tri kritériá:
1. Ak už spolu hrali, prehodí sa „domácnosť“ z predchádzajúceho zápasu.
2. Domáce je družstvo, ktoré bolo menej často domácim družstvom.
3. Domáce družstvo je družstvo, ktoré je aktuálne lepšie umiestnené.
Nultým kritériom je v prvom kole žreb.
Všetky tri kritériá možno označiť za logické a „spravodlivé“. Pre hráčov sú však asi neprehľadné a ťažšie overiteľné. Určite ich možno zachovať aj v budúcnosti, možno sa tiež vrátiť k jednoduchému kritériu 3.
Hrací systém pre málo družstiev
Toho roku bolo výrazne menej družstiev, než po iné roky. Ak v budúcnosti bude na MMS ešte menej družstiev (dúfam, že nie), mali by sme mať pripravenú inú variantu organizácie súťaže.
Pre 10 družstiev a menej je alternatíva jednoduchá: hralo by sa systémom každý s každým.
Pre 11 až 16 družstiev je švajčiarsky systém na 9 kôl na hranici únosnosti. Nutne dochádza k opakovaniu súperov, v predposlednom kole hrá prvý pomaly s predposledným, …
Pri 15 a 16 družstvách by sa mohlo štartovné pole rozdeliť napríklad na dve skupiny po 8 družstiev, v skupinách by sa hralo systémom každý s každým 7 kôl a prví dvaja zo skupín by postúpili do semifinále a finále, ostatní by hrali dve kolá švajčiar o konečné umiestnenie. Druhá možnost finále by hrali iba víťazi skupín na dva segmenty a o tretie miesto by sa hral švajčiar.
Skupiny by bolo potrebné nejako spravodlivo vygenerovať, čiže stanoviť nejaké hendikepy sily družstiev. U družstiev ktoré u nás už hrali by to problém byť nemusel, ak nastúpi silné družstvo, ktoré nikto nepozná, tak už problém s jeho nasadením bude.
Pri 14 družstvách je problém vytvoriť skupiny, ak vytvoríme dve 7 členné skupiny, tak vždy dve družstvá pauzujú. Mohli by spolu odohrať zápas mimo súťaž. Hralo by sa 7 kôl, z toho 6 kôl zarátaných do súťaže.
Pre 11 a 12 družstvách nie je problém vytvoriť skupiny, záverečný švajčiar by sa hral na tri kolá a finále na tri segmenty.
Ak je v jednej skupine menej družstiev ako v druhej, buď budú všetky družstvá menej početnej skupiny zvýhodnené +12 VP, alebo sa im pripočíta ich dosiahnutý priemer.
Od 17 družstiev vyššie by sa hral švajčiar tak ako doteraz.
Druhou možnosťou pre malý počet družstiev je hrať švajčiar, ale na menší počet kôl a väčší počet rozdaní. Osem kôl po 9 rozdaní alebo 7 kôl po 10 rozdaní.
Ak má niekto nejaký nápad, alebo skúsenosť, môže navrhnúť iné varianty hrania pre menší počet družstiev.
Komentáre