Organizácia dvojkolových turnajov pri malom počte párov

Ak je počet párov menší než 15 a pritom turnaj chceme hrať dvojkolovo, s organizáciu turnaja nie je žiaden problém, zahrá sa dva krát plný Howell a s takým počtom rozdaní v sade, ako to umožňujú časové obmedzenia.

Keď je párov 15 alebo 16, tak síce tiež možno hrať dvakrát plný Howell, ale predstavuje to odohrať 2×30 rozdaní, či 2×28 rozdaní, ale časovo pri nepárnom počte párov je to rovnako náročné. V Michalovskom novoročnom turnaji som zvolil pre prvé kolo systém rover Mitchell a pre druhé dve sekcie Howell. Až na jeden pár, všetky páry odohrali 52 rozdaní a jeden 56, čiže hral takmer každý s každým a až na ten jeden pár, každý pár nehral proti jednému súperovi. Dalo sa hrať aj organizačne lepšie (spravodlivejšie)?

Závisí to od definovania miery a kritérií spravodlivosti. Ak za hlavné kritérium spravodlivosti vezmeme požiadavku, aby hral každý s každým a rovnaký počet rozdaní, tak lepším spôsobom by bol nasledujúci hrací systém: V prvom kole 8 kolový modifikovaný Mitchell po 3 rozdania, pričom hráči linky NS by odohrali 21 rozdaní a hráči EW 24 rozdaní.

V druhom kole 7 kolový Hovell po 3 rozdania, pričom v A skupine by páry hrali 21 rozdaní a  v B 18 rozdaní. Takto by hral každý s každým a každý pár by odohral spolu 42 rozdaní. Napriek splneniu „hlavného“ kritéria spravodlivosti turnaja som presvedčený, že odohranie 52 rozdaní namiesto 42 rozdaní má vyššiu vypovedaciu schopnosť o aktuálnej výkonnosti hráčov, napriek tomu, že niekto mohol byť výrazne znevýhodnený/zvýhodnený tým, že nemal možnosť hrať proti výrazne slabšiemu páru či naopak nehral proti výrazne silnejšiemu páru.

Keď sa hrajú výrazne väčšie dvojkolové turnaje, tak napríklad na Veľkej cene Košíc pri 52 pároch sa každý pár stretne s 26 súpermi a s 25 súpermi sa nestretne a ešte aj keby sa jedno kolo pridalo, stále sa priamo pri stolíku nestretne takmer s jednou tretinou poľa.